Z Vojvodiny do Foxconnu

25. február 2019 • Rozhovory Foxconn, migrácia, Rómovia, Srbsko
Zaregistrujte sa do nášho newsletteru. Raz mesačne dostanete prehľad nových článkov, informácie z kuchyne o tom, čo sa chystá, rôzne komentáre a zaujímavé tipy.

Verejnú debatu na Slovensku počas posledných mesiacov roku 2018 opäť ovládla téma migrácie. Komické ťahanice okolo (inak bezvýznamného) Marakéšskeho dohovoru viedli až k nepodarenej demisii ministra zahraničných vecí. Zatienili pritom dôležité novinky, ktoré sa týkajú iného druhu migrácie: zamestnávania pracujúcich z tzv. tretích krajín.

Pracovnou migráciou sme sa už na Karmíne zaoberali. Pre potreby článku, ktorý bol venovaný hroziacemu štrajku v automobilke PSA v Trnave, sme oslovili viacerých srbských zamestnancov. Publikovali sme rozhovor s mladým robotníkom zo Srbska, ktorý pracoval v Samsungu vo Voderadoch. V trojdielnom seriáli sme tiež uvažovali o rôznych scenároch ďalšieho vývoja. Prijatím spomínaných zmien sa jeden z nich začal napĺňať. Preto sa teraz k téme „cudzincov“ na slovenskom trhu práce vraciame.

Najprv prostredníctvom rozhovoru. S Milanom, ktorý má po päťdesiatke, sme sa stretli v decembri minulého roka v Nitre. Pochádza zo Srbska, no má slovenských predkov. Vďaka štatútu zahraničného Slováka už vyše desať rokov pracuje na Slovensku. Najčerstvejšiu skúsenosť má z taiwanskej spoločnosti Foxconn, ktorá v nitrianskej fabrike vyrába televízory Sony a komponenty do hracích konzol rovnakej značky. V našom interview podrobne opisuje fungovanie pracovných agentúr a otvára dôležité témy, ku ktorým sa vrátime v ďalšom článku.

Pochádzate z Vojvodiny?

Áno, z okolice Nového Sadu, asi päťdesiat kilometrov odtiaľ.

Ako ste sa dostali na Slovensko?

Prvýkrát som sem prišiel už v osemdesiatom prvom, ešte v časoch bývalej Juhoslávie. Prostredníctvom odborovej organizácie sme sem chodievali na pobyty do Vysokých Tatier. Slováci z košických cementární zase chodili na dovolenky do Juhoslávie. Mali sme s nimi spoluprácu, fungovalo to výborne. Viete, vtedy ešte bolo Slovensko iné… z nášho pohľadu sa v tých časoch na Slovensku žilo veľmi biedne. Keď sme sem prišli, pripadali sme si tu ako Američania. Juhoslávia bol vtedy úplne iný svet. Kto to nezažil, nepochopí.

Spomínate družbu s košickou cementárňou. V akej fabrike ste pracovali vy?

V cementárni v Beočine, čo je asi dvadsať, dvadsaťpäť kilometrov od Nového Sadu.

Cementáreň v Beočine.

Koľko ste mali rokov?

Keď som prvýkrát prišiel na Slovensko, mal som sedemnásť-osemnásť. Bol som nadšený z toho, že existujú také hory. A keď som sem išiel, nevedel som si predstaviť, že tu všetci hovoria po slovensky (smiech). Lebo u nás to bolo úplne iné. My sme boli multinárodný štát, v ktorom bolo šesť národov, šesť republík, dve pokrajiny, pričom všade sa hovorilo iným jazykom, ale zároveň sa používal spoločný, srbochorvátsky jazyk.

A kedy ste prvýkrát prišli za prácou na Slovensko?

V roku 2008. Spočiatku som chodil na brigády – na mesiac, dva, tri, štyri. Postupne sa to predlžovalo. Peniaze stále chýbali, až som nemal iné východisko, len povedať, „Zbohom, rodina,“ a ísť zarábať na celý rok. Keď aj žena videla, že doma sa to neopláca, prišla za mnou. A potom aj deti dospeli k záveru, že s prácou je u nás ťažko, a rozhodli sa, že pôjdu do sveta.

Čo sa stalo s cementárňou, v ktorej ste pracovali?

Tú sprivatizovali, predali. U nás sa povie, že za ťapšu pečených rýb. To je veľmi lacno. Cementárne išli v balíku s ďalšími fabrikami, pivovarmi. Naposledy to prevzala švajčiarska korporácia Lafarge-Holcim. Odkúpila beočinskú, popovackú aj ďalšie cementárne. Potom všetko zautomatizovali a ľudí poprepúšťali.

Vtedy ste tam skončili?

Nie. Bola možnosť odísť s vyšším odstupným, ale ja som sa rozhodol, že ešte zostanem. Ponúkli nám sociálny program na päť rokov, počas ktorých sme ďalej chodili do práce a dostávali výplatu. Či sa mi to vyplatilo… neviem. Ani tí, čo vzali odstupné, však nedopadli veľmi dobre. Nakúpili pôdu, poľnohospodárske stroje, ale potom všetko v Srbsku išlo dolu vodou, takže postupne prišli o všetko. Možno mi tých päť odpracovaných rokov pomôže k dôchodku. Uvidíme.

„Ja som prišiel z jedného posratého štátu do podobného, kde právny systém tiež nefunguje.“

A po tých piatich rokoch ste prišli na Slovensko?

Áno, program sa skončil v roku 2007 a povedali nám, že buď budeme pracovať ako brigádnici, alebo môžeme odísť. Ja som sa vybral do Dunajskej Lužnej na zber jabĺk. Neskôr to bol zber špargle a ďalších plodín. Chodil som sem sezónne.

Pracovali ste cez agentúru?

Cez takého súkromníka, ktorý spolupracoval so slovenskými firmami. Inak, nedávno som zistil, že od roku 2008 do roku 2012 nemám zapísaný ani jeden deň ako odpracovaný. Pýtal som sa v poisťovni, čo s tým mám robiť. Vraj nič, vraj vtedajšieho zamestnávateľa môžem zažalovať. Štátne inštitúcie na Slovensku si nerobia svoju robotu. Všade mi len povedia – nájdite si advokáta a súďte sa. Ja som prišiel z jedného posratého štátu do podobného, kde právny systém tiež nefunguje. Niečo je tu trochu lepšie ako v Srbsku, ale ešte stále to nie je ono.

Ako sa na Slovensku cítite ako „cudzinec“, ktorý sem prišiel pracovať?

Ja sa necítim ako cudzinec v Srbsku, a necítim sa ako cudzinec ani tu. To je možno taká moja filozofia. Dokážem sa prispôsobiť každému prostrediu alebo spôsobu života.

Kde ste ešte pracovali, než ste prišli do Foxconnu?

Po zbere som robil napríklad v Barone Púchov, to je mäsopriemysel. Tam som nastúpil na jar 2015 a zostal som tam asi dva mesiace. To už mám v Sociálnej poisťovni zaznamenané, všetko bolo prihlásené. Potom som sa presunul do Devínskej Novej Vsi, kde som cez agentúru pracoval vo firme Schnellecke, ktorá robí logistiku pre Volkswagen. Jazdil som na vysokozdvižnom vozíku. Potom som prešiel na linku v Inteve v Lozorne. To je výroba čelných skiel pre autopriemysel. Zostal som tam asi desať mesiacov. Následne som dostal ponuku zo závodu v Novom Meste nad Váhom, ktorý vyrába spätné zrkadlá. Prišiel som tam aj s kopou našich ľudí. To už som pracoval ako koordinátor a prekladateľ. Zostal som tam takisto asi desať mesiacov. V roku 2017 som vzal ponuku od agentúry Edymax na prácu v Peugeote v Trnave. Aj tam som nastúpil ako tlmočník a koordinátor pre Srbov. Robil som tam asi štyri mesiace. Keď potom začali prepúšťať, Srbi odchádzali ako prví. Preto nebola práca ani pre tlmočníkov, z ktorých okolo sedemdesiat percent prepustili. Medzi nimi sme boli aj ja a manželka. Ja som dostal ponuku na rekvalifikáciu na vysokozdvižný vozík. Tak som ešte dva mesiace zostal v Trnave. Žena robila v Ikei. Dcéra bývala s nami na priváte, tak sme to nejako vykrývali. Po tých dvoch mesiacoch, začiatkom leta 2017, sme sa už presunuli do Nitry, do Foxconnu.

Na akú pozíciu ste nastúpili?

Konkurz bol na pozíciu tlmočníka, ale potom nám vysvetlili, že budeme aj koordinovať ľudí. Vzali sme to. Doteraz si však neviem vysvetliť, prečo mi ponúkli srbskú zmluvu na tri mesiace. Možno preto, že sme prišli vo väčšej skupine Srbov. Ja som tú zmluvu najprv odmietol, keďže ako zahraničný Slovák som tu už mal pobyt na päť rokov. Syn však ešte nemal vybavený prechodný pobyt, a tak sme sa nakoniec dohodli, že to všetci vezmeme. Trojmesačnú zmluvu som teda podpísal aj ja.

Aká bola práca?

Nebolo to také hrozné, aspoň pre mňa nie. Už som mal dosť skúseností, aj s tým prekladom. V PSA som simultánne tlmočil na školeniach aj 150 ľuďom naraz, ktorí preklad počúvali cez slúchadlá.

Popri tlmočení ste vo Foxconne pracovali aj na linke?

Áno, robili sme zaskakovačov. Okrem toho sme pomáhali lídrom, vybavovali sme lekárov, pracovné oblečenie a podobne. Tá naša pozícia bol taký mix linkových lídrov, zaskakovačov a tlmočníkov.

Manželka a syn pracovali na podobnej pozícii?

Áno, žena nastúpila ako takáto líderka a tlmočníčka na linke. Ja som robil to isté v sklade a syn zase na linke PlayStation. To je samostatná linka, ktorá je oddelená aj fyzicky. Vyrábajú sa tam drahé zariadenia a na vstup treba špeciálnu priepustku. Boli sme teda na rovnakých pozíciách na troch rôznych miestach.

Dokedy ste tam pracovali?

Ja až donedávna, kým som nedostal výpoveď. Žena odišla už v polovici minulého roku. Syn pred istým časom ochorel a po troch mesiacoch sa musel vrátiť do Srbska. Keď sa vrátil, už nemal záujem o prácu vo Foxconne a namiesto toho nastúpil do PSA v Trnave.

Prečo sa manželka a syn rozhodli nepokračovať vo Foxconne?

Žena už za tie peniaze nechcela robiť, lebo nám z ničoho nič znížili plat. Ja som na tej pozícii zostal do februára.

Ako to, že vám znížili mzdu?

Vtedy na istý čas z Foxconnu odišli všetci Srbi. Výplatu nám posielali vždy s dvojmesačným oneskorením – odrobíš dva mesiace, pošlú ti peniaze za prvý mesiac, a tak ďalej. V máji som teda dostal výplatu za marec a pozerám, že je o polovicu menšia, než mala byť. Nijaké dodatky k zmluve som však nepodpisoval. Jednoducho mi vyplatili o 50 % menej. Na personálnom sa tvárili, že o ničom nevedia. Tak som išiel za riaditeľom, ktorý to vysvetľoval tým, že už nie sú Srbi, a tak aj tlmočníka využijú menej. Vopred však nič také neavizovali. Ani pracovný čas sa mi neskrátil. Naopak, makal som viac, lebo som potom na tri mesiace zobral namiesto tlmočníka pozíciu zásobovača zo skladu. Už som nebol líder, aj keď vestu som ešte mesiac-dva nosil. Potom mi povedali, aby som si vzal tú obyčajnú.

Stále ste dostávali polovičnú mzdu oproti pôvodne dohodnutej?

Áno. Zrazu odo mňa chceli, aby som podpísal dohodu o zmene pracovných podmienok, ktorá mala platiť retroaktívne. V nej už bola uvedená polovičná mzda, 525 €. Riaditeľ mi vysvetľoval, aby som bol trpezlivý, lebo prídu ďalší Srbi a budú ma znova potrebovať ako tlmočníka. Keď nastúpili Srbi, znova som sa dostal na pozíciu koordinátora na montáži. Opäť som tlmočil. Po mesiaci alebo dvoch mi ponúkli pozíciu lídra na linke, kde sa robia PWB dosky s obvodmi. Tak som išiel do toho. Tam som zostal do polovice novembra. Potom som dostal výpoveď.

Ako to?

Dostal som okamžitú výpoveď, bez vysvetlenia. Nikto mi o tom nič nepovedal, nedostal som ponuku na inú pozíciu, nič.

„Na zmluvách sme mali uvedenú len polovicu výplaty, v mojom prípade okolo 520 €, a druhú polovicu sme dostávali na ruku.“

Ako ste sa o tom dozvedeli?

V tom čase sa stalo, že som musel ísť na technickú kontrolu s autom do Bratislavy. V ten deň som sa chystal na nočnú. Z agentúry mi však cez deň zavolali, aby som čo najskôr prišiel do kancelárie v nejakej súrnej záležitosti. Nejako sa mi podarilo dostať do Nitry. Keď som prišiel, chceli mi dať podpísať výpoveď. Hovorím, ja sa dnes chystám na nočnú, čo to má znamenať? Vraj okamžitá výpoveď. Hneď som išiel na vrátnicu Foxconnu a pýtal som si personálne oddelenie, aby mi to vysvetlili. Povedali mi len toľko, že dostali hotové rozhodnutie od manažéra a neskôr mi všetko vysvetlia. V tom čase som už mal zablokovanú kartu na vstup do areálu.

Aké teda bolo vysvetlenie?

Výpoveď zdôvodnili nespokojnosťou s mojou prácou. Nikto ma však na nič vopred neupozorňoval. Ja som si svoju prácu robil úplne normálne, tak ako predtým. Nikoho som tam neprizabil, neurobil som škodu, nemal som porušenia pracovnej disciplíny. Ak boli naozaj nespokojní s mojou prácou, mali ma na to predsa upozorniť. Mali mi ponúknuť inú pozíciu, ktorú som mohol prijať, alebo odmietnuť. Navyše, bol som tam viac ako rok, takže som mal nárok aj na výpovednú lehotu. V týchto veciach mi dal za pravdu aj inšpektorát práce, na ktorý som sa obrátil. Ja si však myslím, že skutočný dôvod výpovede bol iný.

Aký?

Pôvodne sme bývali na ubytovni, na ktorú sme od agentúry dostávali príspevok. Tieto peniaze agentúre poskytuje Foxconn. Po troch mesiacoch sme od agentúry dostali ústnu ponuku, že si môžeme vziať do prenájmu súkromný byt, pričom nám budú preplácať rovnakú sumu ako pri bývaní na ubytovni. Išlo o asi 150 € na osobu. Využili sme túto možnosť. Prenajali sme si byt a doložili sme všetky doklady o prenájme. Po prvom mesiaci v novom bývaní sme však žiadny príspevok nedostali. Druhý mesiac – nič. Pýtali sme sa, prečo nám ho nevyplácajú. Vraveli, že všetko bude, len máme byť trpezliví. Tretí mesiac zase nič. Štvrtý mesiac – nič. Takto prešlo šesť mesiacov a na ubytovanie nám neposlali ani euro.

Ako ste teda platili nájomné?

Z bežného platu. Vyšlo to teda podstatne drahšie než ubytovňa, za ktorú sme nemuseli platiť vôbec. Keď som toho mal po krk, išiel som sa opýtať na personálne oddelenie, čo sa deje. Povedali mi, že Foxconn všetky príspevky riadne vypláca agentúre, takže to mám riešiť s nimi. Nakoniec sa mi podarilo dostať na pohovor k riaditeľovi fabriky. Vtedy sa veci pohli z miesta a v ďalšej výplate mi už spätne preplatili šesť mesiacov.

A čo príspevok pre vašu manželku?

Jej nevyplatili nič, hoci sme predložili všetky doklady aj za ňu. Mali jej zaplatiť štyri a pol mesiaca. Pýtali sme sa, prečo nič nedostala. Znova – vraj všetko bude. Keď žena videla, že z toho nebude nič, dala výpoveď a prestúpila do inej firmy, no cez rovnakú agentúru. Ani ďalší mesiac však príspevok na ubytovanie nedostala. Išla sa znova opýtať do agentúry. Vtedy už jej rovno povedali, že jej tie peniaze nedajú. Manželka nevedela, čo robiť, a tak pokrčila plecami a odišla. Potom som za koordinátorkou išiel ja. Vraj žene peniaze nevyplatia preto, lebo odišla z Foxconnu. Predtým tam však pracovala, a aj tak nedostala nič. Navyše, neodišla z agentúry, len začala pracovať v inej firme.

Ako ste na to reagovali?

Opýtal som sa, či si myslia, že môžu s ľuďmi zaobchádzať ako s handrami. Vraj, ak sa nám nepáči, môžeme ísť inde. Vtedy som už išiel na inšpektorát práce, ktorý to začal vyšetrovať. Keďže dohoda o vyplácaní príspevku na nájomné bola len ústna, povedali mi, že bude ťažké vymáhať to. Najlepšie by vraj bolo, ak by som sa obrátil na advokáta. Nahlásil som aj ďalšie nezrovnalosti – to, ako mi na tri mesiace len tak znížili výplatu, alebo nepreplácanie sviatkov, s ktorým som tiež mal skúsenosti. Alebo to, že na zmluvách sme mali uvedenú len polovicu výplaty, v mojom prípade okolo 520 €, a druhú polovicu sme dostávali na ruku. Agentúra oberala štát na odvodoch. Inšpektorát v rozhodnutí uviedol, že našiel pochybenia na strane agentúry a uloží jej pokutu až stotisíc eur. Lenže tam sa veci hýbu pomaly – firma sa môže odvolať, sú tam dlhé lehoty…

Aký bol výsledok?

Videl som, že to nikam nevedie, a tak som išiel na políciu, kde som podal trestné oznámenie. Urobili prvostupňové vyšetrovanie. Spočívalo v tom, že vyšetrovateľka sa opýtala koordinátorky z agentúry, prečo nám nevyplácali príspevok. Ona jej jednoducho povedala, že nič také nám nesľúbila. Tým sa celá vec uzavrela. S týmto rozhodnutím som nebol spokojný, a tak som sa sťažoval na prokuratúre. Odtiaľ som dostal odpoveď, že vyšetrovanie bolo v poriadku, a že ak chcem, môžem sa obrátiť na advokáta a s agentúrou sa súdiť. Brali to tak, že je to moje slovo proti slovu agentúry.

„O žiadnej agentúre nemôžem povedať pekného slova, ale takéto problémy, že by mi niečo nepreplácali, som v živote nemal.“

Problém bol očividne v tom, že ponuku na výhodné presťahovanie z ubytovne na privát ste dostali len ústne a táto možnosť nebola zakotvená v zmluve.

To je pravda. Existuje však zmluva medzi Foxconnom a agentúrou, podľa ktorej firma prostredníctvom agentúry prepláca zahraničným zamestnancom ubytovanie, stravovanie a tak ďalej. Na základe toho nám to agentúra vôbec ponúkala. Viacerí kolegovia sa báli, či to bude naozaj preplácané. Všetci čakali, ako dopadneme my.

Ako chcete postupovať ďalej?

Budem sa súdiť. Moja výpoveď bola podľa mňa nezákonná.

V súčasnosti ste teda bez práce?

Nie, našťastie som si rýchlo našiel prácu skladníka vo firme v Nitre. Zobral som to preto, lebo idú sviatky a nemám veľmi na výber [rozhovor vznikol v decembri 2018]. Stále platím nájomné za privát. Dostávam štyri eurá na hodinu v hrubom.

Myslíte si, že agentúra si dovolí nedodržať (ústnu) dohodu, lebo vychádza z toho, že nikto sa proti tomu neohradí?

Áno. Väčšinou zamestnávajú Srbov, Rumunov, Bulharov. Oni nepoznajú tunajšiu legislatívu, neovládajú jazyk, nevedia, na koho sa obrátiť… Ja som tu už strávil nejaký čas, poznám jazyk a viem, kam mám ísť. Samozrejme, ľudia, ktorí sem prídu na tri mesiace, nemajú takéto možnosti. Sú odsúdení na to, aby tu boli tri mesiace, nechali sa využiť na maximum, a potom vykopnúť. Agentúra zrejme nepočítala s tým, že som tu dlhodobo. Asi nečakali, že by som si dovolil pustiť sa s nimi do sporu.

Bola podľa vás výpoveď reakciou na to, že ste vymáhali vyplácanie príspevku na nájomné?

Stopercentne. O žiadnej agentúre nemôžem povedať pekného slova, ale takéto problémy, že by mi niečo nepreplácali, som v živote nemal. Za desať rokov, čo som na Slovensku, som nič podobné nezažil. Vidím to tak, že ľudia z personálneho vo Foxconne sa dobre poznajú s ľuďmi z agentúry. A keď agentúra videla, že im robím problémy, tak len dala vedieť vo Foxconne, že ma treba dať preč. Zablokovali mi vstup do fabriky a bolo to vybavené.

Tento spôsob zaobchádzania s ľuďmi je podľa vás častý?

Áno, asi ako povedať „Dobrý deň“. Stačí, že sa nepáčiš líderke. Ohlási na personálne, že tohto človeka treba ukončiť, a je koniec. Tu sa neuvádzajú žiadne dôvody.

Prečo to tak podľa vás je?

Celý ten systém funguje takto. Srbská agentúra najprv naberá ľudí dole, v Srbsku. Zoberie, dajme tomu, sto ľudí. Zabezpečí im dopravu na Slovensko a predáva ich tunajšej agentúre. Podľa mňa tak za sto eur. Slovenská agentúra dostane od Foxconnu za každého nového človeka tristo eur. Aj ja, keby som niekoho doviedol do Foxconnu, dostanem tristoeurový bonus. Agentúra na Slovensku teda na každom človeku zo Srbska vytvorí zisk okolo dvesto eur. Takto zo Srbska naberajú ľudí každé tri mesiace. Agentúram teda vyhovuje, keď sa ľudia točia, pretože z toho majú príjmy.

O ktorej agentúre hovoríme?

Najprv sa volala Express People, neskôr Express Staffing, potom Expres SK, a teraz už je to Manuvia. Stále sú to tí istí ľudia, riaditelia, manažéri, koordinátori. Skrátka, keď niečo pokašlem, zmením si meno a fungujem ďalej. Keď som o tom hovoril na Inšpektoráte práce, povedali mi, že nevedia, ako proti tomu bojovať. Vraj by to mala riešiť polícia. No keď som išiel na políciu, povedali mi, že to patrí pod Inšpektorát práce.

„Oni potrebujú stále čerstvých ľudí, ktorí ešte nevedia, ako to chodí – aby ich mohli lepšie odrbávať.“

V poslednom čase sa však podmienky pre zamestnancov z tretích krajín menia. Vybavenie práce má byť jednoduchšie.

Áno. Už tu nemusia byť len na tri mesiace na turistické víza. Mali by jednoduchšie dostať povolenie aj na rok. Agentúry však dostávajú nenormálne peniaze za nábory, a preto nemajú záujem na tom, aby sa pobyty predlžovali. Vlani sa napríklad stalo, že asi šesťdesiat-sedemdesiat ľudí zo Srbska malo záujem o dlhší pobyt. Žiadali o to, lebo im to agentúra aj prisľúbila. Reakcia bola, „No, keď chcete, vybavíme vám to, ale musíme ísť na cudzineckú políciu do Košíc.“ Pritom cudzinecká polícia je aj v Nitre. Očividne sa spoliehali na to, že časť ľudí si to rozmyslí, keď bude treba cestovať tak ďaleko. A tak aj bolo. Možno desiati z tých sedemdesiatich si to hneď rozmysleli. Zvyšných vozili, po ôsmich-deviatich, do Košíc.

Ako to dopadlo?

Vybavili potrebné papiere a vrátili sa. Doba čakania sa však stále predlžovala. Zamestnanci sa medzitým museli vrátiť do Srbska, lebo im uplynuli pôvodné tri mesiace, počas ktorých tu boli zamestnaní ako sezónni robotníci. Potom mi volali, už zo Srbska, a pýtali sa, čo je s tými pobytmi. Zisťoval som to v agentúre, kde mi povedali, že všetky žiadosti boli zamietnuté. Z akého dôvodu? Vraj neexistuje dôvod, jednoducho sú odmietnutí. Takto sa to uzavrelo. Podľa mňa však nie je možné, aby štát päťdesiatim ľuďom len tak, bez uvedenia dôvodu, zamietol predĺžiť povolenie. Rovnaký scenár sa opakoval tento rok. Naberajú ľudí a „akože“ im vybavujú pobyty. Sami od seba im to už ani neponúkajú, musia si to zisťovať. Za ten čas, čo som tu, neviem o nikom, komu by agentúra naozaj vybavila pobyt.

Ako si to vysvetľujete?

Agentúre nevyhovuje, aby tu ľudia zostávali dlho alebo rýchlo sa vracali zo Srbska. Po troch odpracovaných mesiacoch už sú skúsenejší, vedia, ako to tu funguje. Agentúry potrebujú stále čerstvých ľudí, ktorí ešte netušia, ako to chodí – aby ich mohli lepšie odrbávať. Preto majú pravidlo, že keď niekto odpracuje tri mesiace a odíde späť do Srbska, cez túto agentúru sa vo Foxconne nemôže zamestnať počas ďalších deviatich mesiacov. Medzitým berú iných ľudí, za ktorých majú opäť províziu.

Je jasné, že zisky agentúry sú vďaka províziám väčšie, keď neustále naberá nových ľudí. Pre zamestnávateľa, napríklad pre Foxconn, to však znamená zvýšenú fluktuáciu, vyššie náklady na zaškoľovanie a tak ďalej. Ako si vysvetľujete, že zamestnávajúce firmy tolerujú takéto praktiky agentúr?

Áno, Foxconn by mal mať záujem na tom, aby sa pobyty predlžovali a znížila sa fluktuácia. Možné je aj to, že niekto z firmy je v tom namočený a spolupracuje s agentúrou, pre ktorú je to finančne výhodné. Možno si medzi sebou tie peniaze delia.

Ak by to tak bolo, tento systém môže fungovať len dovtedy, kým bude v Srbsku dosť ľudí, ktorí sú ochotní prísť pracovať na Slovensko aj v zlých podmienkach. Myslíte si, že ich je ešte veľa?

Žiaľ, áno. Tam ide stále všetko dolu vodou, aj priemysel, aj všetko. Ľudí je tam veľa a sú zúfalí, hľadajú robotu.

Prečo práve na Slovensku?

Je to bližšie než Česko. V Maďarsku sú zase o niečo nižšie platy.

A čo Rakúsko?

Chodí sa aj do Rakúska, ale tam je ťažšie dostať pracovné povolenie. Slovensko stále naberá a je ľahšie sa sem dostať. Do Rakúska idú skôr tí, ktorí tam už majú rodinu alebo známych. Pomôžu im s vybavovaním, hľadaním práce. Pri ceste na Slovensko stačí prefotiť pas, dodať nejaké ďalšie doklady, a ste tu. Za týždeň to máte hotové. V Rakúsku je to zložitejšie. A aj firmy sú tam iné, je tam dopyt po inej práci.

Kedy sa vo Foxconne vôbec začalo s náborom cudzincov?

Myslím, že to bolo v roku 2017. Dovtedy sem len občas prišiel niekto zo zahraničia. Potom sa začalo s veľkými nábormi a vznikla aj potreba po tlmočníkoch. Na každú linku zaradili dvoch tlmočníkov, jedného na začiatok, druhého na koniec, aby sa to dalo zvládať.

Aký je celkový počet ľudí zo Srbska vo Foxconne?

Teraz to ťažko odhadnúť, ale myslím si, že to nebude menej ako štyristo.

Vo Foxconne ste pracovali cez agentúru. Ako odhadujete pomer kmeňových a agentúrnych zamestnancov?

Môj odhad je, že 30 % ľudí vo výrobe je kmeňových, zvyšok sú agentúrni.1

Sú medzi kmeňovými aj pracujúci zo Srbska?

Áno, ale najmä zahraniční Slováci ako ja. Tí robia prekladateľov, koordinátorov.

Existujú nejaké rozdiely v pracovných podmienkach ľudí zo Srbska a tých domácich?

V tom sa už nerobia rozdiely. Pre Foxconn je dôležité, aby človek makal. Či je to Slovák, Maďar, alebo Srb. Mimochodom, je tam aj ohromné množstvo Rómov z východu. Veľkú časť zamestnancov dnes tvoria práve Srbi a Rómovia. Je tam veľmi málo bielych Slovákov. A z Nitry? To ani nehovorím. Každý druhý Nitran tým už prešiel, takže všetci vedia, o čom to je. Koho tam ešte dostanú? Srbov, Bulharov, Rumunov a Rómov z východu. Foxconn má veľmi zlú povesť, aj preto, ako sa správajú k robotníkom.

Aké sú slovenské zárobky z pohľadu ľudí, ktorí sem prídu zo Srbska?

Pre Srbov je to dvojnásobok toho, čo by zarobili doma. Takže tých päťsto, šesťsto eur je pre nich dosť. Nie je to bohviečo, ale stále lepšie, než pracovať doma. Samozrejme, musia tu z niečoho žiť, ale keď sem prichádzajú, berú si z domu peniaze na prežitie na dva týždne. Potom už niečo začnú zarábať a domov každý mesiac pošlú štyristo eur. Tí, čo prišli zarobiť, tu za mesiac neminú viac ako sto eur.

A po návrate domov si nájdu prácu, z ktorej v Srbsku dokážu vyžiť, kým sa zase vrátia na Slovensko?

To sa všetci pýtame, ako sa dá v Srbsku prežiť z výplaty 250 €.

V čom je špecifické postavenie zahraničných Slovákov?

Zahraniční Slováci majú tú výhodu, že dostanú hneď pobyt na päť rokov. To bol aj môj prípad. A keď už som bol na Slovensku, mohol som si vyberať prácu. Naproti tomu Srbi musia tri mesiace zotrvať tam, kam prišli – v konkrétnej firme.

Aké sú vzťahy na pracovisku medzi domácimi a pracujúcimi zo Srbska?

Z môjho pohľadu veľmi dobré. Ľudia, ktorí tam robia, už nemajú veľa predsudkov alebo rečí. O Srboch sa zase nedá povedať, že by nechceli robiť, nechceli by sa rozprávať a podobne. Sú aj zmiešané páry, ktoré vznikli v práci. Myslím si, že medziľudské vzťahy sú na veľmi dobrej úrovni. Samozrejme, sú aj výnimky, tak ako všade.

Ako je to s Rumunmi a Bulharmi?

Rumuni sú špecifickí pre jazyk. Nerozumejú. Srb niečo pochytí, aj keď vôbec nevie po slovensky. S Rumunmi sa nebavia ani Slováci, ani Srbi. Oni sú zvlášť – existuje osobitná linka Rumunov, osobitná linka Maďarov. No na srbských linkách sú aj Slováci a naopak.

Rumunsko je však v EÚ. Pracujúci, ktorí z Rumunska prídu na Slovensko, sú asi v trochu inej pozícii než ľudia zo Srbska, alebo nie?

Samozrejme. Keď Rumun po mesiaci nedostane výplatu, tak vás bude hneď ťahať za ruku, čo sa deje. Po ďalších pätnástich dňoch balí kufre a ide preč. Srb si to nemôže dovoliť. Musí vydržať tri mesiace. Ak odíde do inej firmy, už je to čierna práca. Povolenie má len na jednu konkrétnu firmu.

„Keď sa zasmeješ, už za tebou ide líder a skáče do teba, čo sa rozprávaš, prečo sa rozprávaš, či chceš dostať výpoveď.“

Aké sú vzťahy medzi domácimi, prípadne zahraničnými zamestnancami, a slovenskými Rómami?

Myslím si, že ani tam nie sú nejaké problémy.

O Rómoch si veľa ľudí myslí, že nechcú pracovať.

To je možné, ale tí, čo prídu sem, musia makať.

Prichádzajú aj ľudia z Ukrajiny?

Vo Foxconne sú aj Ukrajinci, ale zatiaľ nejde o taký rozsiahly nábor ako v PSA v Trnave. Foxconn tiež tohto roku naberal Gruzíncov. Majú aj dve linky s ľuďmi z Vietnamu alebo inej ázijskej krajiny.

Čo by ste poradili ľuďom zo Srbska alebo inej krajiny, ktorí zvažujú prácu na Slovensku?

Mali by si poriadne preštudovať, cez akú agentúru idú, do akej firmy, čo tam budú robiť, za akú výplatu, čo všetko majú zabezpečené, ale hlavne, čo nemajú zabezpečené. Netreba to brať na ľahkú váhu – ísť na Slovensko a nevedieť, kam a čo. Treba si všetko dvakrát zvážiť. Na internete sa dá ľahko dozvedieť, aká je ktorá agentúra, aké sú výplaty. Stali sa prípady, že ľudia prišli na Slovensko a nemali žiadne zdravotné poistenie. Nemohli ísť k lekárovi. Napríklad u zubára tu platíš, aj keď si poistený, a to nehovorím o tom, keď poistenie nemáš. Keď teda ochoreli, agentúra im naúčtovala 50 € za návštevu pohotovosti. Stali sa aj také prípady, že človek pre chorobu nemohol pokračovať v robote a musel sa vrátiť domov. A to je čistá strata. Prišiel sem, minul peniaze, nič nezarobil, a doma bude zase potrebovať peniaze. Ľutujem hlavne tých, ktorí sa musia vrátiť a neodrobia ani tie tri mesiace. Bez eura idú domov.

Ako by ste prácu vo Foxconne porovnali s inými fabrikami?

Kmeňoví Slováci tomu hovoria zverinec. Srbi to volajú blázinec. Neviem, ako Rumuni, ale isto aj oni majú podobný výraz.

Je to preto, lebo tá práca je taká rýchla?

Áno, jednak je rýchla, jednak sa tlačí na plnenie noriem. Bez ohľadu na to, či máš svoj deň, alebo nie, či si prechladnutý, alebo zdravý. Každý deň sa na každej linke a na každého človeka vyvíja rovnaký tlak. Firma potrebuje hodinu-dve, aby na linke zistila, kde je najväčší problém, na ktorej pozícii. Potom na tú pozíciu dajú dvoch ľudí, alebo človeka vymenia za niekoho skúsenejšieho. Všetko musí bežať ako hodinky. Ich nezaujíma človek, ale len tá telka čo má vyjsť, a ten celkový počet. A to je všetko. Boli prípady, že ľudia sa sťažovali – chceli si vymeniť pozíciu alebo ísť na inú linku. Napríklad človek zo Srbska nechcel robiť s Rumunmi, chcel byť radšej na linke so Srbmi. Len málokedy sa stalo, že firma v týchto veciach vyšla v ústrety. Jednotlivec ich nezaujíma. Ty sa máš pozerať pred seba a robiť. Keď sa zasmeješ, už za tebou ide líder a skáče do teba, čo sa rozprávaš, prečo sa rozprávaš, či chceš dostať výpoveď.

Dá sa pri práci napiť, odskočiť si na toaletu?

Iba ak ti to líder dovolí a zaskočí za teba, alebo sa nájde nejaký iný náhradník. Reálne to vyzerá tak, že nemôžeš ísť vtedy, keď potrebuješ, ale vtedy, keď ťa pustia. Na linke pri sebe nemôžeš mať vodu. Sú vyhradené miesta, kde sa dá napiť. Pôvodne ani to nebolo. Stávalo sa však, že ľudia odpadávali, a tak sa zaviedlo aspoň toto. V lete je v hale horúco. Je tam síce klimatizácia, ale len kvôli ľuďom sa nezapína. Sú tam tiež veľké automatické brány, cez ktoré sa vozí materiál zo skladov. A keď sa ochladí, je tam silný prievan a zima.

Vyskytli sa vo fabrike nejaké prípady vzbury – napríklad, že by ľudia hromadne odmietli ísť na nadčas?

To neexistuje. Kto nejde na nadčas, dostane pokutu. Kto nepríde druhýkrát, z výplaty mu strhnú možno 100 €. A ak niekto nepríde tretíkrát, dostane výpoveď. Toto sa týka Srbov, ktorí sú tu na obmedzený čas. Voči Slovákom si toľko nedovolia. Myslím si, že väčšina ľudí zo Srbska sa nebude búriť už len preto, lebo vedia, že sú tu len na tri mesiace. A prišli len na to, aby čo najviac zarobili. Preto nadčasy dokonca vyhľadávajú.

Sú vo Foxconne odbory?

Nie.

Kedysi tam však fungovali.

Môže byť, ale teraz nie sú.

Ako hodnotíte fungovanie odborov na Slovensku?

Odbory som videl napríklad v PSA. Podľa mňa nemôžu dobre fungovať, ak sú na výplatnej páske firmy. Nemôže to byť tak, že platy odborárov idú z peňazí firmy. Odbory majú byť samostatné. Nech žijú z členského. Kým ich vypláca firma, nemôžu naozaj zastupovať ľudí. A to je koniec každých odborov.

Chceli by ste sa do Foxconnu ešte vrátiť?

Vrátil by som sa v prípade, ak by mi všetko doplatili, a buď by ma vzali do kmeňa, alebo by mi aspoň vrátili tú výplatu, ktorú som mal pôvodne. Tá nebola taká zlá. No to, že mi dajú nejakú výplatu, a na druhej strane ma budú okrádať na príspevku, to nestrpím. Neboli to malé peniaze.

Nerozmýšľali ste nad návratom do automobilového priemyslu?

Zatiaľ je to také čerstvé, že som ešte nemal čas na rozmýšľanie. Nájomné ma prinútilo zobrať akúkoľvek robotu. Možno sa časom objaví niečo iné. Mal som ponuku aj do Jaguaru, na vysokozdvižný vozík. Mohol som nastúpiť kedykoľvek. No rozmyslel som si to, lebo predsa len je výhoda, že to mám do roboty o niečo bližšie.

Spomínali ste, že aj manželka dala výpoveď. Našla si prácu v inej fabrike?

Z Foxconnu odišla ešte v lete 2018. Potom musela ísť na operáciu, ktorú absolvovala v Srbsku. Odvtedy zatiaľ nikam nenastúpila. Takže môžete si ľahko predstaviť, v akej som pozícii. Bývam so ženou, dcérou a vnučkou, ale zamestnaný som len ja. Dajako však prežijeme.

O návrate do Srbska zrejme neuvažujete.

Zatiaľ nie. Možno, keď sa dožijem nejakého dôchodku. Dole v Srbsku mám dom, nejaké pozemky, ovocné stromy, vinič. Museli sme všetko pozamykať a odísť preč. Všetko je to také… ani tu, ani tam. Keď tam prídem na dovolenku, tak si niečo porobím, ale inak sa o to nemôžem starať. Z existenčných dôvodov som zatiaľ odsúdený žiť a pracovať tu, na Slovensku.

Ďakujeme za rozhovor.


  1. Tento odhad nemusí byť celkom presný (redakcia K.). Oficiálne vyjadrenia firmy z roku 2018 hovoria o 1200 kmeňových zamestnancoch a 550 agentúrnych pracovníkoch. V kmeňovom stave sú však aj pracovníci, ktorí sa priamo nepodieľajú na výrobe, zatiaľ čo náš respondent odhaduje pomer agentúrnych a kmeňových pri výrobnej linke. 


Čítajte na Karmíne

Limity odborárstva

Máme problém s odbormi. Nie napriek tomu, že sme na strane triedy pracujúcich, ale práve preto.

Dovidenia, dobré časy?

Konjunktúra sa chýli ku koncu a kolektívne vyjednávanie vo VW naznačuje, čo nás čaká.

Cudzinci, odbory a trieda pracujúcich

Odborárske špičky fušujú do epidemiológie, kým trieda pracujúcich zostáva rozdelená.

Dva roky Karmíny

Čo sa podarilo a čo chystáme?