Boje v rakúskom zdravotníctve (2)

22. máj 2017

prvej časti článku sme zbežne preskúmali fungovanie rakúskeho systému zdravotníctva. Ukázalo sa, že sú v ňom rôzne pnutia a rozpory. V dnešnom dokončení sa pozrieme na to, ako sa prakticky prejavujú v protestoch zamestnancov tohto sektora. Budeme si pritom všímať najmä obdobie posledných dvoch rokov.

2015 – 2017: Vlna protestov vo Viedni

Vo Viedni sa úsporné opatrenia koncentrujú predovšetkým na nemocnice, ktoré sú chronicky preťažené, keďže v meste často preberajú funkcie ambulancií. V dôsledku rastúceho počtu pacientov a chýbajúcich investícií sa stali realitou lôžka na chodbách nemocníc. Ďalšiu dieru v rozpočte nemocníc spôsobila výstavba nemocnice Krankenhaus Nord, ktorú majú dokončiť koncom roku 2017. Náklady na jej vybudovanie vzrástli z predpokladaných 500 miliónov na 1,1 miliardy €.

Platy viedenských lekárov patria v Rakúsku k tým nižším. Podľa viedenskej lekárskej komory odchádza 40 % absolventov lekárskych univerzít pracovať do západnej(šej) Európy. Najčastejšie do Nemecka, kam mladých lekárov a lekárky lákajú lepšie pracovné podmienky a jednoduchší, menej zdĺhavý proces atestácie. Manažmentu zdravotníctva vo Viedni tiež spôsobuje veľké problémy implementácia spomínanej smernice . Bežný pracovný týždeň nemocničného zamestnanca donedávna trval 55 až 60 hodín. Vo Viedni smernica vstúpila do platnosti s oneskorením, k prvému januáru 2015, a do roku 2021 ešte predpokladá prechodné obdobie, počas ktorého môže lekár na základe svojho písomného súhlasu odpracovať aj viac ako 48 hodín týždenne. Už na začiatku implementácie smernice však prišla vlna nespokojnosti lekárov, ktorá sa premietla do napätia medzi lekárskou komorou (ÄKW) na jednej strane a najväčšími zriaďovateľmi nemocníc (Krankenanstaltverbund, KAV)1 a univerzitnou nemocnicou Allgemeines Krankenhaus (AKH) na druhej strane.

Ešte v roku 2013 dosiahli upratovači a upratovačky protestmi proti prepúšťaniu a outsourcingu služieb aspoň čiastočné zmiernenie plánovanej reorganizácie. Vďaka tomu 350 zo 750 pracujúcich získalo pracovné miesto prostredníctvom novej agentúry. Odborní zamestnanci (lekári a opatrovatelia) v roku 2015 pohrozili univerzitnej nemocnici protestmi a štrajkom proti zhoršujúcim sa pracovným podmienkam. Podarilo sa im od rektorátu vybojovať jednorazový príplatok 8000 € a prijatie ďalších 85 opatrovateľov. V tom istom roku vo Viedni vznikla platforma CARE Revolution Wien, inšpirovaná štajerskou CaREvolution. Hlavnými požiadavkami CARE Revolution Wien sú tridsaťpercentné zvýšenie platov a tridsaťpercentné navýšenie personálu.

Viedenský zriaďovateľ KAV v roku 2014 predstavil svoju „Víziu 2030“. Všetky terajšie nemocnice by sa podľa nej mali zlúčiť do menšieho počtu veľkých nemocníc. Tie by sa tiež po dvojiciach delili o niekoľko špecializovaných oddelení. Zároveň KAV začal pripravovať nový model rotácie lekárskeho personálu. Po rokovaniach s komorou bol v roku 2015 prijatý model, ktorý sa zakladá na 12,5-hodinových zmenách (doteraz fungovali denné služby do 13:00, nočné v čase 13:00 – 7:00). Strata príjmov (v dôsledku straty príplatkov za nočné služby, ktoré sa po novom budú oficiálne začínať neskôr) a intenzifikácia práce, ktorá vyplýva z reálnej redukcie počtu personálu, sa mala kompenzovať zvýšením tarifných platov o 25 – 29 %. Už v januári a marci 2015 však prišli protestné zhromaždenia nespokojných lekárov. Spomínané finančné výhody totiž aj podľa komory nakoniec zostali len na papieri.

Žlté odbory younion, ktoré zastupujú zamestnancov verejnej správy, resp. ich lekárske oddelenie Hauptgruppe2 (HG2), sa na jar 2016 pustili do ďalších rokovaní s KAV. Striedavo signalizovali raz odhodlanie bojovať, raz snahu o „konštruktívny dialóg“. Po dlhšom vyjednávaní nakoniec získali skôr symbolické platové zlepšenie v podobe mesačného príplatku 100 € pre lekárov a 35 € pre opatrovateľov. Ako príplatok mimo taríf sa však tento bonus nevzťahuje na trinásty a štrnásty plat. Situácia sa ďalej vyhrotila v lete 2016, keď sa k 1. septembru podľa rozhodnutia KAV mala zrušiť asi štvrtina nočných zmien lekárov. Presnejšie, z väčšej časti sa mali formálne „presunúť“ do denných služieb. Spolu s novým modelom služobných hodín a určitými technickými zvláštnosťami nových databázových softvérov, na ktoré sa zamestnanci sťažujú od roku 2016, by táto „modernizácia“ de facto znamenala ďalšiu intenzifikáciu práce, resp. zníženie miezd pri rovnakom objeme práce. Okrem toho v lete vstúpila do platnosti spomínaná reforma GuKG.

Nespokojnosť lekárskeho personálu nemocníc na jeseň 2016 vyústila do otvoreného sporu so zriaďovateľom KAV. Iniciatíva nemocničných lekárov („Schützen wir unsere Spitäler“) s podporou lekárskej komory vyzvala na štvorhodinový ostrý štrajk, ktorý sa konal 12. septembra 2016.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že rakúske právo nestanovuje presné podmienky výkonu práva na štrajk. Neexistujú ani zákony, ktoré by lekárom zakazovali štrajkovať. Počas štrajku majú pracujúci pozastavený plat (o prípadnom vyplácaní platu počas štrajku rozhoduje oficiálny štátny odborový zväz ÖGB) a sú chránení pred prepustením. Etickou otázkou zodpovednosti za zabezpečenie urgentnej zdravotnej starostlivosti sa zákony takisto nezaoberajú. Za hranice zákona sa štrajk môže dostať v prípade, ak „bezdôvodne“ napáda platné dohody medzi sociálnymi partnermi. Rakúske zákony však nepoznajú nijakú explicitnú klauzulu o nezákonnosti štrajku po uzavretí kolektívnej dohody.

V deň štrajku sa v centre Viedne dopoludnia konala demonštrácia približne 2000 bielych plášťov. Funkcionári komory čítali prejavy, no s vlastnými transparentmi bola viditeľná aj skupina CARE Revolution. Nemocnice zabezpečovali len urgentnú starostlivosť. Lekárske odbory HG2 kritizovali štrajk ako „nekonštruktívny“. Po tom, čo rokovania lekárov s KAV prebehli „pozitívne“, organizátori odvolali druhý štrajk, ktorý bol pôvodne plánovaný na 26. septembra.

Reforma ambulancií

Koncom roka 2016 však na strane lekárov opäť stúpla nespokojnosť. Dôvodom boli nové pravidlá, ktoré upravujú rozdeľovanie financií medzi spolkom a krajmi, takzvané Dohody 15a. Tieto pravidlá predpokladajú ďalšie úsporné opatrenia a reorganizáciu zdravotníckych zariadení, predovšetkým samostatných ambulancií. Najmä u praktických lekárov vzbudzuje obavy zavádzanie modelu „primárnych jednotiek starostlivosti“ (PrimärversorgungseinheitenPVE, alebo aj Primärversorgungszentren). Pochádza z roku 2013 a jeho deklarovaným zámerom je zvýšiť efektivitu poskytovania zdravotníckych služieb tým, že sa viaceré ambulancie sústredia do spoločných zariadení (na spôsob polikliník). Tie by v porovnaní so samostatnými ambulanciami ponúkali flexibilnejšie ordinačné hodiny a väčšiu škálu diagnostických a zdravotníckych úkonov. Zatiaľ funguje len niekoľko pilotných centier tohto druhu. Praktickí lekári v nich vidia potenciálne likvidačnú konkurenciu voči svojim samostatným ambulanciám a poradniam.

„Primárne jednotky“ by podľa lekárskej komory sťažili prístup samostatne podnikajúcich lekárov k novým zmluvám so zdravotnými poisťovňami, resp. by ešte väčšmi obmedzili hradenie konzultácií a úkonov u súkromných lekárov (Wahlärzte), teda praktických lekárov alebo špecialistov s vlastnou ambulanciou, ktorí nemajú zmluvu s poisťovňou.2 Zároveň by uľahčili vstup súkromných medicínskych firiem na trh. Ďalej by Dohody 15a mohli oslabiť doterajšiu pozíciu odborných komisií (Bundesgesundheitskommision čiže Spolková zdravotnícka komisia, v ktorej sú zastúpené aj lekárske komory) pri tvorbe politiky financovania zdravotníctva. V budúcnosti by sa totiž o potrebných kapacitách zdravotníckych zariadení a ambulancií malo rozhodovať na úrovni spolku, prostredníctvom zákona o financovaní krajov.

Nespokojnosť lekárov viedla k ďalšiemu verejnému protestu a výstražnému prerušeniu práce. Štrnásteho decembra zostalo zatvorených asi 600 samostatných ambulancií – okrem Viedne aj v Burgenlande a Korutánsku. Pochodu centrom Viedne, ktorý bol tentoraz menší, sa zúčastnilo asi 200 lekárov. Niektorí z nich sa potom pokúsili dostať do galérie parlamentu, ktorý práve prerokúval novelu spomínaného zákona. Žiadne dramatické scény sa však nekonali. Spolková komora (ÖÄK) a krajské komory sa k protestu pridali len symbolickými vyhláseniami. V Štajersku a Hornom Rakúsku tiež pohrozili vypovedaním zmlúv s krajskými poisťovňami.

Koncom roku 2016 začala komora Dolného Rakúska s podporou ďalších krajských komôr zbierať podpisy na referendum „SOS Medizin“, ktoré je namierené proti úsporným opatreniam a najmä proti Dohodám 15a. Hlavnými požiadavkami je obmedzenie pracovných hodín nemocničných lekárov, zachovanie samostatných ambulancií, priame odovzdávanie liekov lekármi a zachovanie preplácania úkonov súkromných lekárov.

Rôzne skupiny pracujúcich – spoločný záujem

Protesty a jednodňové štrajky vo Viedni mali dosiaľ skôr charakter symbolickej demonštrácie sily. Jednako sa im však podarilo spomaliť implementáciu reforiem. Zaboleli aj politického protivníka, teda viedenskú a spolkovú SPÖ. Pri narušení sociálneho zmieru sa ich kredibilita totiž spotrebúva rýchlejšie ako v prípade pravicových strán. V januári 2017 odstúpila viedenská mestská radná pre zdravotníctvo Sonja Wehsely. Dovtedy ju považovali za budúcu nástupkyňu terajšieho starostu a jej odchod z politiky bol prekvapivý.

V marci bol tiež prepustený riaditeľ KAV Udo Janßen – krátko po tom, čo bojovní lekári ohlásili plány opäť protestovať v uliciach a pred úradmi KAV. Wehsely aj Janßen boli v očiach nespokojných lekárov stelesnením „neoliberálnych“ reforiem, takže ich prepustenie možno považovať za akési morálne víťazstvo hnutia. Hrozba protestami tiež evidentne stačila na to, aby nemocniční lekári spadajúci pod KAV získali dohodnuté príplatky. Odbory ich síce vyjednali už v lete roku 2016, no ešte na jar 2017 KAV zvažoval, že ich nevyplatí. Popri morálnom víťazstve teda hnutie prinieslo aj nejakú hmatateľnú satisfakciu.

V súčasnosti na ministerstve práce pokračujú prípravy na plošné zavádzanie PVE a reorganizáciu KAV. Komplikáciou je úmrtie ministerky zdravotníctva Sabine Oberhauser (SPÖ) vo februári 2017, ktorá bola kľúčovou spoluautorkou tohto modelu. Na jar 2017 sa konali voľby do lekárskych komôr, takže politická diskusia v rámci lekárskej profesie sa čiastočne presunula na terén predvolebných kampaní. Vo viedenských voľbách nastúpili aj nové odbory Asklepios a v komore vytvorili tretiu najväčšiu frakciu.

Pri pohľade na najnovšie boje v zdravotníctve je evidentné, že hoci pracujúci v zdravotníctve spoločne čelia tlaku na zvyšovanie tempa práce, ich konkrétne záujmy a metódy boja sa líšia. Špecifikom sektora je výrazná hierarchizácia na základe kvalifikácie. Táto hierarchizácia sa rozširuje a prehlbuje tým, že zodpovednosť za časť zdravotnej starostlivosti sa presúva do „neviditeľnej“ súkromnej sféry. Pri boji samostatných praktických lekárov proti PVE sa zdá, že do popredia sa viac dostáva obrana ich privilégií ako špecifickej profesijnej skupiny, ale aj ochrana ich podnikateľských záujmov voči zdravotným poisťovniam či boj za udržanie politického vplyvu stavovských organizácií. Navyše, v stanoviskách komory sa popri žiadostiach o „odbúranie byrokracie“ objavujú aj problematické návrhy – napríklad dofinancovanie nemocníc prostredníctvom poplatkov za „prémiové“ služby pacientom.

Naproti tomu protesty v nemocniciach majú kolektívnejší charakter. Z toho, akú majú podporu u samotných zamestnancov, v tomto prípade lekárov, možno usudzovať, že je za nimi viac než len politické manévrovanie komory.3 Práve nemocničný personál – teda viac žmýkaní a prípadne aj menej kvalifikovaní pracujúci – formuluje požiadavky za vyššie platy a odľahčenie pracovnej záťaže.

Nejde pritom len o lekárov. Nespokojnosť očividne neklesá ani u opatrovateľov a opatrovateliek, čo podčiarkuje aj zatiaľ posledná demonštrácia za zvýšenie miezd a personálnych normatívov. Konala sa v Medzinárodný deň starostlivosti, teda 12. mája, vo Viedni. Protest zvolali odbory a zúčastnilo sa na ňom asi 2000 ľudí. S vlastným blokom bola opäť viditeľná aj CARE Revolution. Deň predtým opatrovateľky z korutánskych nemocníc na zhromaždeniach zamestnaneckých rád odmietli ponuku kraja na zvýšenie platov o 150 € pre odborné opatrovateľky a 75 € pre ostatné. Chcú ďalej bojovať za viac. Možno si ľahko domyslieť, ako by to dopadlo, ak by viedenskí lekári a opatrovatelia dostali možnosť hlasovať o 100–, resp. 35-eurových príplatkoch, ktoré odbory HG2 vyjednali minulý rok.

Hoci rakúske boje v zdravotníctve viac-menej len reagujú na stupňovanie tlaku zo strany politikov a manažmentov, zaujímavým momentom je práve toto znovunastolenie odvážnejších, útočnejších požiadaviek za zlepšenie pracovných podmienok (zníženie rozsahu a intenzity práce) pri zachovaní alebo zvýšení platov.

Verejný systém zdravotníctva je neproduktívnym odvetvím. Jeho cieľom je zachovávanie ľudských bytostí a ich pracovnej sily, čo v kapitalistických podmienkach zároveň znamená zachovávanie triedy pracujúcich. Od tohto špecifika sa odvíjajú aj metódy boja. Zatiaľ čo v produktívnych sektoroch sa ofenzíva pracujúcich zameriava na maximálne narušenie výroby, v zdravotníctve sa všetky profesie obracajú aj na verejnosť a poukazujú na širšie dôsledky úsporných opatrení. V Rakúsku ide aj o ich súvislosť s aktuálnou sanáciou bankového sektora. Táto celospoločenská orientácia zápasu platí nielen pre boje nemocničného personálu, ale aj pre kampane praktických lekárov a špecialistov. Zápasy zdravotníkov tým v určitej miere dostávajú do povedomia fakt, že aj zdravotníctvo (resp. sociálna reprodukcia v širšom zmysle slova) je miestom, kde sa odohráva konflikt medzi pracujúcimi a kapitálom, resp. kapitalistickým štátom.

Progresívnejším iniciatívam ako CARE Revolution je tiež blízka snaha o prekonávanie bariér medzi jednotlivými profesijnými skupinami. Zdá sa však, že hegemóniu tradičnej reprezentácie jednotlivých skupín (komory, odborov) sa zatiaľ nepodarilo vážnejšie narušiť. Celkom neviditeľné zostali domáce opatrovateľky. Účinne podkopať pôsobenie „logiky“ kapitálu v oblasti starostlivosti sa však podarí až vtedy, keď všetci, ktorí (a ktoré!) sa podieľajú na tomto druhu reprodukčnej práce, objavia svoje spoločné záujmy.


  1. KAV sa v roku 1993 odčlenil od magistrátu ako samostatná spoločnosť. Vo svojich jedenástich nemocniciach zamestnáva približne 3500 lekárov (z toho 1900 špecialistov). Popri KAV sú ďalšími dôležitými zamestnávateľmi vo Viedni univerzitná nemocnica AKH (cca 1900 lekárov a 3000 opatrovateľov) a cirkevné nemocnice (asi 800 lekárov). 

  2. V Rakúsku títo lekári za svoje úkony vystavujú účet pacientovi, ktorý si ho však spravidla môže nechať preplatiť poisťovňou, a to až do výšky asi 80 %. 

  3. Podľa komory sa za septembrový štrajk vyslovilo 93 % nemocničných lekárov. 


Všetky časti seriálu