Zaregistrujte sa do nášho newsletteru. Raz mesačne dostanete prehľad nových článkov, informácie z kuchyne o tom, čo sa chystá, rôzne komentáre a zaujímavé tipy.

Tento článok tvorí druhú časť krátkeho seriálu o politike koronavírusu. V prvej časti sme sa zaoberali spoločenským pozadím pandémie, ktoré súvisí s kapitalistickým poľnohospodárstvom a potravinárstvom.

🟊

Odborníci hovoria, že z medicínskeho hľadiska je toho ešte veľa, čo o víruse SARS-CoV-2 nevieme. Na základe toho, čo vieme, sa však môžeme pokúsiť odhadnúť, kto čelí najväčšiemu riziku. Vírus sa šíri najmä kvapôčkovou formou. Vyvoláva ťažký obojstranný zápal pľúc najmä u starších, a práve oni – prevažne ľudia, ktorí odpracovali štyridsať a viac rokov a dnes žijú z almužien – sú nepochybne hlavnou rizikovou skupinou. Vírus je však veľmi nebezpečný aj pre mladších, ak trpia ďalšími ochoreniami: vysokým krvným tlakom, cukrovkou a srdcovocievnymi, respiračnými či onkologickými chorobami. Zdá sa, že dôležitým rizikovým faktorom je aj fajčenie.

Denník New York Times na základe údajov amerického ministerstva práce pripravil klasifikáciu povolaní podľa miery rizika nákazy. Vzhľadom na spôsob šírenia ochorenia sa predpokladá, že hrozba je tým väčšia, čím väčší je počet potenciálnych nosičov vírusu, s ktorými človek v práci príde do styku, a tiež tým väčšia, čím menšia je fyzická vzdialenosť od nich. Najviac ohrozenou skupinou sú podľa tejto klasifikácie, pochopiteľne, zdravotníci. Veľké riziko vraj podstupujú aj letové stevardky, domáci ošetrovatelia, kaderníčky či ľudia v pedagogických povolaniach. Naopak, práca pekárky, poštového úradníka či feederky na výrobnej linke je podľa týchto údajov relatívne málo riziková – podobne ako práca manažéra ľudských zdrojov či plánovača výroby.

Zatiaľ nemáme podrobnejšie údaje o profesijnej štruktúre infikovaných v Číne či Taliansku, takže spoľahlivosť tejto klasifikácie sa nedá preveriť.1 Kritériá, na ktorých je založená, sa na prvý pohľad zdajú rozumné. Jej užitočnosť však naráža na limity vo chvíli, keď zúri pandémia a nákaza môže číhať na každom kroku. Zároveň neberie do úvahy to, ako na šírenie choroby reaguje napríklad slovenská spoločnosť. Zatiaľ čo učiteľky a účtovníkov posiela domov, pokladníčky, energetici, šičky či feederky denne cestujú do práce. Ďalším faktorom, ktorý vplýva na rizikovosť profesie, je teda možnosť pracovať v prípade nevyhnutnosti z domu, ako aj ochota zamestnávateľa pristúpiť na také riešenie. Ani to však nie je všetko. Treba zohľadniť aj to, že výška príjmu a rozsah benefitov, ktoré sú s určitou profesiou spojené, značne obmedzujú praktické možnosti zamestnanca vypísať si práceneschopnosť, poberať ošetrovné či prinajhoršom vziať si neplatené voľno.

Mor proletárov

Namiesto jednoduchej úvahy sme takto dospeli k spleti dosť neurčitých faktorov, ktoré všetko skomplikovali. Pilot, ktorý v týchto dňoch nelieta, však očividne čelí menšiemu riziku než pokladníčka v Lidli – hoci pôvodná klasifikácia tvrdí opak. Vo všeobecnosti sa zdá, že nákaza vo veľkom ohrozuje tých, ktorých pozícia ani predtým nebola závideniahodná: ľudí, ktorí majú nízku mzdu, v práci sa narobia, ich vyjednávacia pozícia zoči-voči zamestnávateľovi je slabá, a nezriedka ani nemajú istotu, či budú mať prácu aj o pol roka.

Dvojnásobne to platí, ak uvážime, aké faktory zdravia a životosprávy sú spojené s kritickými stavmi pri ochorení COVID-19. Všetky, od hypertenzie cez diabetes až po fajčenie, sa častejšie vyskytujú u ľudí s nižším príjmom, manuálnym zamestnaním či prekérnymi pracovnými podmienkami. Nový koronavírus je skrátka pohromou pre typických príslušníkov triedy pracujúcich. A v týchto dňoch zvlášť pre tých, ktorí sa na sociálnej sieti zatiaľ nemôžu pochváliť rámčekom „Som doma“ – buď preto, lebo tu pomáhajú udržať civilizovaný život, alebo preto, lebo ich práca vyrába zisk pre niekoho iného.

Rómovia vo Veľkom Krtíši vraj novému koronavírusu hovoria „mor bielych“. Pravda, priestorová segregácia, ktorá je spojená so sociálnym vylúčením, ich nateraz možno chráni pred nákazou. Ak sa však vírus objaví aj v getách a osadách, jeho účinky budú devastačné. Priemerný vek ich obyvateľov je síce nižší, no sústreďujú sa tu prakticky všetky spomínané rizikové faktory, ako aj pár ďalších – napríklad zlá dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Rezervná armáda nezamestnaných, a osobitne jej spodné vrstvy, ktoré u nás žijú v otrasných podmienkach, tvoria teda ďalšiu zvlášť ohrozenú skupinu.

Sociálna pandémia

Bezprostredné účinky vírusu na ľudské zdravie sú však len jednou podobou hrozby. Tou ďalšou, ktorá pôsobí omnoho širšie, bez rozdielu vo veku a anamnéze, sú sociálne a ekonomické dôsledky.

Pre desaťtisíce ľudí budú najbližšie týždne či mesiace v práci mimoriadne náročné. Zdravotnícky personál, od lekárov cez sestry až po sanitárov, bude čeliť fyzickému a psychickému vyčerpaniu, nedostatku vybavenia, ešte extrémnejším nadčasom než obvykle či konfliktom s pacientmi. Pracujúci v nevyhnutných odvetviach – v distribúcii potravín, liekov a drogérie, v energetike či doprave – na tom nebudú oveľa lepšie. S rastúcim počtom nakazených a práceneschopných v týchto sektoroch sa môže ešte zväčšiť množstvo práce, ktoré zostane na zvyšné sily. Stres z pandémie či tlak zamestnávateľov na dobehnutie zameškaného bude znepríjemňovať prácu aj vo väčšine ostatných odvetví.

No zatiaľ čo jedni sa počas najbližšieho obdobia div nepretrhnú, druhí budú dúfať v čo najviac práce. Tisíce ľudí zostanú s oveľa menším príjmom alebo bez peňazí. Situáciu v mestách ešte komplikuje štruktúra trhu s bývaním. Mnohí ľudia v produktívnom veku žijú v súkromných podnájmoch, ktoré patria množstvu drobných prenajímateľov (ktorí z nájmu neraz splácajú hypotéku), a nie niekoľkým veľkým firmám, družstvám či mestským spoločnostiam. Bude ťažké organizovať sa a žiadať odloženie či odpustenie nájomného.2 Štát síce prisľúbil pomoc dlžníkom, ktorí splácajú hypotéky, no o nájomníkoch či obyvateľoch ubytovní zatiaľ reč nebola.

Skôr než sa všetko skončí a nemocnicu opustí posledný pacient, príde recesia. Pre niektorých bude len pokračovaním pandémie, pretože budú beztak nezamestnaní. Na ďalších však dopadne ako druhý úder v podobe prepúšťania a škrtov vo verejných službách. Uvažovať o koronavíruse politicky v konečnom dôsledku znamená myslieť strategicky: „Čo sa dá urobiť?“ Na to však treba poznať terén. Pozrime sa teda, čo sa na pracoviskách stalo za posledné dva týždne a ako zamestnávatelia chránia pracujúcich pred nákazou.

Školstvo a verejný sektor

Zrejme ako prvé na Slovensku zareagovali dve vysoké školy. Univerzita Komenského v Bratislave a Slovenská technická univerzita už od 9. marca na dva týždne prerušili prezenčnú výučbu. Učitelia, výskumníčky či pracovníci administratívy sa mohli rozhodnúť, či budú pracovať z domu („domácka práca“ podľa Zákonníka práce), alebo si vezmú dovolenku. Keďže na Slovensku, na rozdiel od Západu, zatiaľ nie je príliš rozšírené zamestnávanie vysokoškolských učiteľov na prekérne pracovné zmluvy, pre veľkú väčšinu pracovníkov a pracovníčok univerzít ide o prijateľné riešenie. Množstvo práce, ktorú robia z domu, je trochu menšie, alebo aspoň nie oveľa väčšie ako za normálnych okolností, a táto dohoda nijako neovplyvní výšku mzdy.

Trochu iná situácia vznikla na základných a stredných školách, ktoré zostali sčasti zatvorené najprv na základe rozhodnutia krajov. Prechod na „dištančnú“ výučbu znamená pre učiteľov a učiteľky dodatočnú pracovnú záťaž. Žiaci a študenti na týchto nižších stupňoch školstva sú menej pripravení na samoštúdium, a tak sa časť práce prenáša aj na rodičov. Závisí potom od ich situácie v zamestnaní (t. j. či pracujú z domu a koľko práce majú, či musia chodiť na pracovisko alebo čerpajú ošetrovné), ako sa im novú úlohu podarí zvládnuť. Tak ako v iných prípadoch, aj teraz je situácia zvlášť ťažká pre osamelé matky.

V regionálnom školstve sa tiež objavili prípady, keď zriaďovatelia alebo riaditelia nútia učiteľov chodiť do škôl alebo im namiesto práce z domu nariaďujú dovolenku či práceneschopnosť. Školský odbor v Trnave vydal nariadenie, podľa ktorého sa zamestnanci škôl mali zdržiavať na pracoviskách, hoci už boli zatvorené. Učitelia sa mali venovať príprave učiva pre žiakov, ktorí zostali doma, zatiaľ čo nepedagogickí zamestnanci mali dezinfikovať priestory škôl. Tieto usmernenia dostali trnavské školy ešte v piatok 13. marca. Aj vďaka solidarite a rýchlej reakcii kolegov z iných miest, ktorí upozornili na nesúlad pokynov s ministerským opatrením, sa ich podarilo ešte v ten deň zrušiť. Podobných prípadov bolo viac.3

Verejný sektor takto rýchlo zareagoval len v školstve. Práca pokračuje, hoci v obmedzenom režime, na úradoch, ktoré poskytujú základné služby. No aj úradníci mnohých ministerstiev či administratívni pracovníci železníc chodili v uplynulých dňoch do práce, hoci by nemuseli.

Zdravotníctvo

V zdravotníctve je výnimočný stav: jeho zamestnanci sú v pohotovosti a čelia náporu. Od minulého týždňa trvá honba za ochrannými prostriedkami, ktoré sa kupujú aj pomocou verejných zbierok. Lekárnici už vyzvali štát, aby reguloval ceny ochranných a dezinfekčných prostriedkov.4 Z nemocníc počas uplynulého týždňa prichádzali správy o nedostatku rúšok a najmä respirátorov.

Zdravotnícky personál sa borí aj s nezodpovednosťou manažmentu, pacientov či jednotlivých lekárov. Napríklad muž z Bratislavy, ktorý mal po návrate z USA respiračné ťažkosti, sa rozhodol využiť kontakty v Ružinovskej nemocnici a vybaviť si hospitalizáciu na pneumológii. Šéfka nemocnice, ktorá je zároveň primárkou pľúcnej kliniky, mu to umožnila a neurobila potrebné opatrenia. Neskôr sa ukázalo, že je infikovaný vírusom. Výsledkom je dvojtýždňová karanténa pre dvadsať členov personálu. Ďalšie prípady sa vyskytli v Bojniciach a na bratislavských Kramároch.

IT a centrá služieb

Aj firmy, ktoré najmä v Bratislave či Košiciach zamestnávajú desaťtisíce ľudí v skleníkových kanceláriách, začali počas minulého týždňa prijímať prvé opatrenia. Niekde, napríklad vo firme Pixel Federation, ktorá sa zaoberá vývojom počítačových hier, nariadili povinnú prácu z domu a zrušili všetky osobné stretnutia. Podľa predsedu Fóra centier podnikových služieb chodí v týchto dňoch do práce 10 až 30 percent zamestnancov centier služieb. Týka sa to aj pracovníkov zákazníckeho centra AT&T, ktoré poskytuje telefonickú podporu: v týchto dňoch pracujú v plnom stave, bez rúšok a dezinfekcie. Spoločnosť IBM už od pondelka 9. marca nariadila zamestnancom prácu z domu; koncom týždňa bol potvrdený výskyt vírusu u jedného jej pracovníkov v Bratislave. Podobne postupovali aj v Accenture, hoci home office sa minulý týždeň netýkal úplne všetkých. Podľa zamestnankyne HR v centre služieb Mondelēz, s ktorou sme sa spojili, je teraz práca z domu náročnejšia, keďže situácia vyvolala medzi kolegami veľa otázok a nejasností. Obracajú sa s nimi práve na jej oddelenie a overovanie všetkých informácií je z domu ťažšie než pri priamom kontakte v kancelárii.

Podobné opatrenia prijali aj mnohé menšie firmy v sektore služieb – často z nevyhnutnosti, keďže pre situáciu stratili väčšinu zákazníkov, ako v prípade cestovných agentúr. Niektoré malé spoločnosti už prepúšťajú.

Obchod a doprava

Celkom inak to vyzerá v malo- a veľkoobchode. Nákupné centrá sa síce vyprázdnili, no zásobovanie obyvateľstva potravinami musí fungovať, a tak sa vo veľkých i malých predajniach potravín a drogérie pracuje ďalej. Niektoré aspoň upravili otváracie hodiny. Pokladníčkam a pracovníkom skladov v niektorých obchodoch stále chýbajú rúška a rukavice, a tak musia improvizovať.

V podmienkach zásobovacej mánie stúpa nervozita a pri pokladniach vznikajú zbytočné konflikty. Najmä zamestnanci veľkých reťazcov sa cítia ohrození a hľadajú spôsoby, ako sa vyhnúť práci v rizikovom prostredí. Na zvyšných kolegov tak zostáva ešte viac práce. Treba pripomenúť, že spolu s pracovníkmi dopravy (osobnej aj nákladnej) tvoria časť „prvej línie“ – denne prichádzajú do kontaktu s množstvom ľudí či tovaru, ktorý takisto môže byť kontaminovaný. Ak štát myslí preventívne opatrenia vážne, práca v obchodoch, skladoch či potravinárskych podnikoch by sa mala považovať za prácu v rizikovom prostredí.

Prekérna práca

Špecifická situácia je v sektore stravovania a pohostinstiev. Reštaurácie zostávajú otvorené, hoci prázdne, aby mohli vydávať obedy. Iné podniky museli zatvoriť. V tomto odvetví sú dlhodobo najnižšie (priznané) zárobky v celej ekonomike. Je zvykom, že ľudia tu pracujú za minimálnu mzdu na fiktívny počet hodín, pričom ďalšiu časť výplaty dostávajú na ruku podľa skutočne odpracovaného času. Dôležitú súčasť ich mzdy tvorí aj prepitné. To všetko sa premieta do nízkych zárobkov v slabších mesiacoch roka. Napriek slnečnému počasiu a prichádzajúcej jari sa to bude týkať aj marca 2020. Navyše, v odvetví nie je výnimočná ani celkom neformálna práca, ktorá pracujúcim neposkytuje nijaké istoty a ochranu. Pre barmanov, čašníčky a kuchárov, ale tiež pre kolegov z ubytovacích zariadení a časti maloobchodu, budú najbližšie týždne veľmi ťažké: so zmenšenou výplatou v ruke budú premýšľať, ako zaplatia nezmenený nájom či splátku hypotéky, účty za energie a iné viac-menej fixné náklady. Čo je horšie, výpadok príjmu teraz nie je také jednoduché vykompenzovať krátkodobou brigádou v inom odvetví.

V podobnej situácii sa ocitla iná vrstva prekarizovanej pracovnej sily: veľká časť takzvaných živnostníkov. Tisíce ľudí na Slovensku vykonávajú závislú prácu, ktorá bola ešte pred pár desaťročiami spojená s trvalým pracovným pomerom. Dnes je nestálou. Stratégia „všetko zrušte“ (cancel everything) pochopiteľne likviduje aj príležitosti na zárobok pre ľudí, ktorí sa napríklad podieľajú na organizovaní kultúrnych či športových podujatí.5

Priemysel

Zatiaľ čo prekérne pracujúci doplácajú na situáciu finančne, kmeňoví zamestnanci v priemysle čelia iným rizikám. Výroba vo väčšine závodov totiž pokračovala bez obmedzení aj po vyhlásení mimoriadnej situácie – a to aj v košickej U. S. Steel, hoci u jedného zamestnanca tu už dávnejšie potvrdili nákazu koronavírusom. Autobusy zmluvnej dopravy k fabrikám denne privážali ľudí, ktorí popri sebe pracovali na linkách či obedovali v kantínach. Pripomeňme, že v mnohých priemyselných podnikoch sú systémy odmeňovania (dochádzkový bonus, individuálne hodnotenie) nastavené tak, aby zamestnancov motivovali vyhýbať sa absenciám. Výsledkom je, že ľudia bežne chodia do práce prechladnutí či s chrípkou. Zoči-voči povrchným hygienickým opatreniam firiem sa preto mnohí prezieraví zamestnanci rozhodli využiť ošetrovné alebo práceneschopnosť. Nenastúpili do práce a vyhli sa riziku. Podobných prípadov pribúdalo najmä koncom minulého týždňa.

Situácia vo svetovom priemysle ukazuje, že firmy si vybrali jednoduchú stratégiu. Chcú udržiavať výrobu dovtedy, kým to dovolia technické parametre, ako je počet práceschopných či dostupnosť dielov. Pravda, v Číne úrady po sviatkoch Lunárneho nového roka nariadili, aby fabriky v postihnutých oblastiach zostali zatvorené aspoň týždeň. V najmenej zasiahnutých regiónoch sa odvtedy postupne obnovuje výroba, no väčšina prevádzok v provincii Chu-pej sa doteraz nespamätala. Podobný postup sa však v ďalších krajinách už nezopakoval. Závody v Južnej Kórei zatváral až nedostatok dielov alebo prvé prípady nákazy medzi zamestnancami.6

Na Slovensku ako prvý z veľkých výrobcov oznámil odstávku Volkswagen (15. marca). Podmienil ju však „ukončením logistických procesov“. Podľa ohlasov od zamestnancov to v preklade znamenalo vyrábať, kým sa dá. V pondelok sa ešte pracovalo na rannej, poobedňajšej i nočnej zmene. Výroba sa prerušila až v utorok ráno, a to do 29. marca. Odbory sa s firmou dohodli na náhrade mzdy vo výške 60 % priemerného zárobku. Koncern neskôr informoval, že aj ostatné európske závody počas týždňa zatvoria. Prerušenie prevádzky v európskych fabrikách ohlásila aj automobilka PSA. Jej trnavský závod by sa mal zastaviť vo štvrtok ráno (19. marca). Jaguar Land Rover v Nitre ohlásil odstávku od soboty 21. marca. Žilinská Kia sa pridala ako posledná a plánuje odstaviť výrobu od pondelka (23. 3.). Amazon v Seredi zatiaľ podobné opatrenie neavizoval, hoci odborová organizácia ho o to vytrvalo žiada.

Existujú zákonné možnosti na to, aby sa výroba pozastavila bez prepúšťania alebo neplateného voľna. Firmy si ich dobre pamätajú z obdobia poslednej krízy. Odhodlajú sa ich však využiť až vtedy, keď nemajú inú možnosť – keď chýba dopyt, komponenty či pracovná sila. Napríklad Volkswagen vysvetlil odstávku ako reakciu „na obavy a podnety od zamestnancov, ktorí sa v súvislosti so všeobecnou situáciou mimo závodu nedostavujú na pracovisko“. Fabriku očividne nezatvoril humanizmus vedenia, ale „tichý štrajk“ zamestnancov.7

(Dokončenie.)


  1. K dispozícii sú len čínske dáta o veku, pohlaví a zdravotnom stave. 

  2. Mimoriadna situácia však v princípe umožňuje štátu odškodňovať poškodených (hypoteticky: majiteľov, ktorým nájomníci nebudú môcť zaplatiť nájom) alebo vynútiť núdzové ubytovanie pre tých, ktorí sa ocitnú bez strechy nad hlavou. Štát by tiež mohol prijať zákony, ktoré by upravili výkon vlastníckych práv tak, aby chránili nájomníkov. 

  3. Vo všeobecnosti to však slovenskí učitelia a učiteľky mali ľahšie než napríklad ich kolegovia za oceánom. Zatiaľ čo univerzity naprieč USA sa zatvárali, newyorský starosta Bill de Blasio odmietal obmedziť výučbu na nižších stupňoch školstva. Učitelia preto museli pohroziť masovým „sick-outom“ teda hromadným čerpaním dní, počas ktorých majú garantovaný príjem pre prípad choroby. Starosta napokon ustúpil

  4. O situácii v lekárňach pozri rozhovor s Monikou Gajdošechovou v Denníku Nkomentár prezidenta Slovenskej lekárnickej komory Ondreja Sukeľa v SME

  5. Pozri napr. petíciu, kde vysvetľujú svoju situáciu. Zatiaľ čo minister kultúry v ČR už s inštitúciami v sektore rokoval, podobne ako jeho nemecká kolegyňa, ministerka Laššáková ich zatiaľ odkazuje na poisťovne

  6. Rovnaká situácia sa zopakovala v Španielsku. Značka SEAT, ktorá je súčasťou koncernu Volkswagen, ohlásila prerušenie výroby v závode v Martorelli od 16. marca. Nie však z obavy o zdravie zamestnancov. Vzhľadom na karanténne opatrenia v oblasti Igualada boli ohrozené dodávky komponentov. Koncernový závod v Navarre, ktorý vyrába VW Polo a T-Cross, bol k rovnakému dátumu zatvorený na neurčito pre nedostatok zamestnancov a čoraz prísnejšie hygienické opatrenia nariadené štátom. Prestávky vo výrobe vyvolané problémami s logistikou sa dotkli aj ďalších španielskych fabrík. Ford ohlásil týždňovú odstávku vo Valencii až po troch pozitívnych nálezoch u zamestnancov. 

  7. Martinský závod VW zostal otvorený do stredy večera (18. marca). Akoby nás chcela utvrdiť v našich záveroch, firma to vo vyhlásení vysvetlila tým, že najprv treba zabezpečiť dostatočnú zásobu komponentov pre odberateľské závody, ktoré pokračujú vo výrobe. 


Všetky časti seriálu


Čítajte na Karmíne

Desať téz o koronakríze

Dnešná pomoc sú zajtrajšie úsporné opatrenia.

Práca, klíma, kapitál (4)

Boj proti zmene klímy netreba natierať načerveno – ak je dôsledný, je bojom za emancipáciu od nadvlády.

Práca, klíma, kapitál (3)

Iba moc pracujúcich dokáže prelomiť prekážky na ceste k environmentálne zodpovednej výrobe.

Práca, klíma, kapitál (2)

Planétu zohrieva fosílny kapitál, ktorý sa nedá poraziť na nákupoch, ale iba vo sfére výroby.