Čo je trieda pracujúcich? (4. časť)

20. marec 2017 • Sondy a intervencie reprodukcia, teória Prvá časť seriálu
Zaregistrujte sa do nášho newsletteru. Raz mesačne dostanete prehľad nových článkov, informácie z kuchyne o tom, čo sa chystá, rôzne komentáre a zaujímavé tipy.

Čo hovoria dáta?

Naše predbežné závery teraz využijeme pri práci s údajmi o skladbe zamestnanosti na Slovensku v roku 2015. Pokúsime sa odhadnúť veľkosť triedy pracujúcich a jej vnútornú štruktúru. Budeme používať rozlíšenia, ktoré sme už načrtli – „jadro“, „rezervná armáda“, „okolie jadra“. Naše skúmanie však možno bude zaujímať aj čitateľov a čitateľky, ktorí a ktoré majú nejaké výhrady k chápaniu pracujúcej triedy, ktoré sme tu predstavili.

Obyvateľstvo Slovenska v roku 2015

V roku 2015 malo Slovensko 5 421 349 obyvateľov. Z toho asi 830-tisíc tvorili deti do pätnásť rokov a asi 894-tisíc ľudia nad 65 rokov. Zvyšných asi 3,83 milióna ľudí sa takmer presne z jednej polovice skladalo z mužov, z druhej zo žien. Táto skupina zahŕňa učňov a študentov (spolu asi 429-tisíc), zamestnaných, nezamestnaných, ľudí v predčasnom dôchodku, invalidov atď.

Zamestnanosť a nezamestnanosť

V kategórii nad 15 rokov bolo zamestnaných (v zmysle: ekonomicky aktívnych) 2,424 milióna ľudí (z toho asi 44 % žien). To je necelých 45 % celkovej populácie, alebo asi 51 % populácie vo veku nad pätnásť rokov.

Len čosi vyše tri percentá zamestnaných pracovali v poľnohospodárstve a príbuzných činnostiach. V priemysle (t. j. v ťažbe a dobývaní, v priemyselnej výrobe a v sieťových odvetviach) a stavebníctve pracovalo spolu asi 36 % všetkých zamestnaných. v súkromných službách (veľko- a maloobchod, doprava a skladovanie, ubytovanie a stravovanie, informácie a komunikácia, financie a poisťovníctvo, reality, odborné, vedecké a technické činnosti, administratívne činnosti) bolo zamestnaných asi 34 % ľudí. Zvyšných 27 zamestnanosti tvorí najmä verejný sektor: verejná správa a obrana (takmer 9 %), vzdelávanie (asi 7 %), zdravotníctvo a sociálne služby (asi 7 %).1

Pozrime sa na zamestnanosť z perspektívy „produktívnych“ častí ekonomiky. Ako sme už uviedli, niektoré činnosti podnikov, ktoré pôsobia v zdanlivo neproduktívnych odvetviach (napr. v obchode), môžu byť produktívne. Pôjde teda len o približný odhad. Aby sme váhu produktívnych odvetví neprecenili, niektoré odvetvia radšej úplne vylúčime. V poľnohospodárstve, priemysle, stavebníctve, doprave a skladovaní, ubytovaní a stravovaní, informáciách a komunikácii teda pracovalo spolu asi 53 % všetkých zamestnaných. Vylúčili sme prípadné produktívne činnosti v obchode, v odborných, vedeckých a technických činnostiach, v umení a rekreácii, ale tiež v súkromných firmách, ktoré sa zaoberajú vzdelávaním či zdravotnou starostlivosťou a preto jednoznačne patria k produktívnej časti ekonomiky, no v údajoch ich nedokážeme jasne odlíšiť od verejného sektora. Zároveň tu predpokladáme, že poľnohospodárstvo je bežným odvetvím kapitalistického podnikania a samostatne hospodáriaci malí vlastníci v ňom nehrajú žiadnu úlohu.

Týchto 53 % tvoria podnikatelia, produktívni zamestnanci a neproduktívni zamestnanci z odvetví, ktoré sme označili za produktívne. Najväčšiu časť z nich tvoria ľudia, ktorí pôsobia v priemyselnej výrobe (takmer 25 % celkovej zamestnanosti), v stavebníctve (necelých 9 %) a v doprave a skladovaní (asi 7 %). z dlhodobého hľadiska podiel všetkých produktívnych odvetví na celkovej zamestnanosti klesá: v roku 2008 tvorili asi 55 % zamestnanosti, v roku 1998 57 %. Tento presun súvisí jednak s poklesom zamestnanosti v poľnohospodárstve (dlhodobo, v celom období), v priemysle a stavebníctve (len v období od krízy), a s nárastom zamestnanosti vo verejnom sektore (po roku 2008 a najmä vo verejnej správe).

Zvyšných 47 % tvoria podnikatelia a zamestnanci neproduktívnych odvetví súkromného sektora (pripomíname, že ide aj o ľudí, ktorí vykonávajú produktívne činnosti) a všetci zamestnanci verejného sektora. Z jednotlivých odvetví sú tu najvýraznejšie zastúpené: veľko- a maloobchod (dlhodobo okolo 12 % celkovej zamestnanosti), verejná správa a obrana (takmer 9 %) a školstvo a zdravotníctvo (po 7 %).

V roku 2015 bolo na Slovensku 314-tisíc nezamestnaných, z čoho 50 % tvorili ženy. Miera nezamestnanosti na Slovensku už dlhšie klesá. Podiel dlhodobej nezamestnanosti na celkovej nezamestnanosti sa teda zvyšuje (ako prví sa zamestnávajú tí, ktorí boli nezamestnaní kratšie) – v roku 2015 išlo o necelých 66 % celkovej nezamestnanosti (čiže 207-tisíc ľudí, z ktorých opäť presne polovicu tvoria ženy). Tesne pred krízou, v roku 2007, predstavovali dlhodobo nezamestnaní až takmer 75 % celkovej nezamestnanosti, z čoho je zrejmé, že slovenská ekonomika ešte má isté rezervy a nezamesntanosť môže ďalej klesať (resp. prinajmenšom to tak bolo v roku 2015). Ak by sa zamestnali všetci okrem dlhodobo nezamestnaných, miera nezamestnanosti by klesla na asi 7,5 %. Na takej úrovni však nebola nikdy po roku 1990.

Pozrime sa teraz bližšie na štruktúru každej z troch častí, ktoré sme identifikovali: produktívne odvetvia, neproduktívne odvetvia (vrátane verejného sektora) a nezamestnaní.

„Jadro“

Asi 44 % všetkých zamestnaných v produktívnych odvetviach tvoria kvalifikovaní zamestnanci priemyslu. Táto kategória zahŕňa „tradičné“ robotnícke povolania (operátori strojov, vodiči, rôzni kvalifikovaní robotníci ako elektrikári a pod.). Ďalších necelých 14 % sú „zamestnanci s nižším postavením“, teda pomocní robotníci, upratovači a rôzne nekvalifikované sily. (Patria sem aj predavači, no keďže hovoríme o produktívnych odvetviach, zrejme tvoria len malú časť celkovej zamestnanosti v tejto kategórii.)

Asi jedenásť percent predstavujú technici a odborní zamestnanci. Táto kategória zahŕňa veľmi rôznorodé profesie, ktoré zväčša nevyžadujú vysokoškolské vzdelanie. Vo všeobecnosti sem patria technickí a vedeckí odborníci nižšej úrovne, zamestnanci obchodných oddelení, ale tiež (v zdravotníctve, ktoré si teraz nevšímame) zdravotné sestry. V produktívnych odvetviach zrejme pôjde jednak o tých, ktorí vykonávajú produktívnu činnosť, ktorá zahŕňa aj značný podiel duševnej práce, ale tiež o ľudí, ktorých práca je prevažne neproduktívna (napr. obchodné činnosti).

Ďalších 8 % sú administratívni pracovníci: účtovníci a rôzni spracovatelia číselných dát, pracovníci služieb zákazníkom, ale napríklad aj ostraha. Možno predpokladať, že títo zamestnanci vykonávajú (aj v rámci produktívnych odvetví) prevažne neproduktívnu prácu.

Asi 4 % zamestnanosti v produktívnych odvetviach tvoria tzv. špecialisti (angl. professionals). Vo všeobecnosti ide o profesie, ktoré vyžadujú vyššiu kvalifikáciu (vysokoškolské vzdelanie). Z hľadiska celej ekonomiky sem patria napríklad lekári, vedci či učitelia, ale aj architekti, sudcovia či novinári. V produktívnych odvetviach ide jednak o vyššie postavených odborníkov v oblasti obchodu, marketingu, personalistiky a riadenia (prevažne neproduktívne činnosti), ale tiež programátorov a rôznych špecialistov IT, „inžinierov“, projektantov, dizajnérov, konštruktérov atď. Práca tých druhých nie je manuálna, ale je produktívna. Zahŕňa v podstate všetku duševnú prácu, ktorá je nevyhnutná na to, aby fungovala manuálna produktívna práca.

Ďalšie 4 % predstavujú manažéri. Táto kategória zahŕňa vyššie i nižšie stupne riadenia. Patria sem šéfovia oddelení, na ktorých pracujú špecialisti: manažéri ľudských zdrojov, finanční manažéri, šéfovia obchodných oddelení, projektoví manažéri, šéfovia inžinierskych oddelení atď., ako aj tí, ktorí vo firme obsadzujú najvyššie priečky.

Zvyšných osem percent zamestnanosti v produktívnych odvetviach pozostáva z „malých podnikateľov“. Táto kategória je zavádzajúca, keďže zahŕňa aj živnostníkov, ktorí v skutočnosti vykonávajú závislú činnosť a ich práca a postavenie sa v podstate nelíšia od práca a postavenia radových zamestnancov. Na základe dostupných údajov preto nedokážeme ozlíšiť majiteľa menšej špedičnej firmy od vodiča, ktorý pre túto firmu pracuje ako „živnostník“.

„Jadro“ triedy pracujúcich na Slovensku teda tvoria:

  • kvalifikovaní zamestnanci priemyslu,
  • zamestnanci s nižším postavením, ktorí vykonávajú prevažne produktívnu prácu,
  • technici a odborní zamestnanci, ktorí vykonávajú prevažne produktívnu prácu,
  • špecialisti, ktorí vykonávajú prevažne produktívnu prácu,
  • ľudia na manažérskych pozíciách, ktorí vykonávajú prevažne produktívnu prácu,
  • „malí podnikatelia“, ktorí sa od niektorej z predchádzajúcich kategórií líšia len tým, že sú formálne SZČO.

Vnútri kategórií však nedokážeme presnejšie rozlíšiť produktívnu a neproduktívnu prácu, resp. skutočných podnikateľov a nútených živnostníkov. Z dostupných údajov nedokážeme zistiť ani počet napr. právnych či obchodných špecialistov v priemyselnej výrobe (alebo v inom produktívnom odvetví) a odlíšiť ho od počtu technických špecialistov v tom istom odvetví. Také detailné údaje sú k dispozícii len pre celú ekonomiku.

Nemôžeme však jednoducho započítať všetkých manažérov, špecialistov, malých podnikateľov a ďalšie kategórie – tým by sme veľmi nadhodnotili veľkosť „jadra“ triedy pracujúcich. Lepšie zrejme bude, ak získame podhodnotený odhad. Predpokladajme, že len polovicu technických a odborných zamestnancov v produktívnych odvetviach tvoria zamestnanci, ktorí vykonávajú produktívnu prácu (čiže „na každého konštruktéra pripadá jeden účtovník“). Pri špecialistoch budeme takisto predpokladať, že produktívna je polovica z nich. Manažérov a malých podnikateľov úplne vylúčime. Oba predpoklady sú celkom ľubovoľné, ale umožnia nám získať odhad akejsi spodnej hranice „jadra“ triedy pracujúcich (tretí stĺpec vyjadruje podiel kategórie na celkovej zamestnanosti v ekonomike; všetky údaje sú zaokrúhlené):

Kategória Počet (tis.) Podiel
Kvalifikovaní zamestnanci priemyslu 572 24 %
Zamestnanci s nižším postavením 181 7 %
Prod. techn. a odb. pracovníci 71 3 %
Prod. špecialisti 31 1 %
Spolu 855 35 %

„Okolie jadra“

Teraz chceme odhadnúť počet ľudí, ktorí pracujú v neproduktívnych odvetviach (či už v súkromnom, alebo verejnom sektore) alebo v produktívnych odvetviach súkromného sektora, pričom ich práca je neproduktívna, ale svojím postavením sa viac alebo menej blížia „jadru“ triedy pracujúcich.

Neproduktívna práca v súkromnom sektore

Prvými kandidátmi sú zamestnanci s nižším postavením v neproduktívnych odvetviach súkromného sektora. Ide o predavačov, upratovačov a rôzne pomocné sily. Spolu tvoria vyše 32 % zamestnanosti v týchto odvetviach. Podobnou kategóriou sú kvalifikovaní robotníci („priemyselní zamestnanci“) – v kontexte týchto odvetví zrejme najmä vodiči. K nim pripočítame aj všetkých administratívnych zamestnancov produktívnych aj neproduktívnych odvetví súkromného sektora.

Z „jadra“ sme vyššie vylúčili polovicu technických a odborných zamestnancov produktívnych odvetví. Tu ju môžeme pripočítať. Zo špecialistov v produktívnych odvetviach pripočítame štvrtinu; o zvyšnej štvrtine (keďže jednu polovicu sme už vyššie započítali do „jadra“) predpokladáme, že sa zaoberá najmä riadením a má blízko k manažérskemu postaveniu.

Do oblasti „okolo jadra“ budeme počítať aj všetkých technických a odborných zamestnancov neproduktívnych odvetví súkromného sektora. Zo špecialistov v týchto odvetviach započítame tri štvrtiny; o jednej štvrtine tu takisto predpokladáme, že sa zaoberá riadením.

Manažérov a malých podnikateľov takisto vynechávame.

Verejný sektor

Verejný sektor tu chápeme ako verejnú správu a obranu, vzdelávanie a zdravotníctvo. Posledné dve odvetvia v skutočnosti zahŕňajú aj súkromné podniky (školy, nemocnice) a zamestnancov, ktorí vykonávajú produktívnu prácu. S nepresnosťami, ktoré to v našom odhade spôsobí, sa tu jednoducho musíme zmieriť.

K „okoliu jadra“ môžeme pripočítať nekvalifikovaných zamestnancov (v kontexte verejného sektora táto kategória zahŕňa aj vojakov bez dôstojníckej hodnosti), kvalifikovaných priemyselných zamestnancov a administratívnych pracovníkov týchto troch odvetví. Z celkového počtu technických a odborných pracovníkov v týchto odvetviach odpočítame dôstojníkov, zvyšok pripočítame. Zo špecialistov započítame len tých v zdravotníctve a školstve; o ostatných predpokladáme, že pracujú ako vyšší štátni úradníci.

Celkový odhad „okolia jadra“ vyzerá takto:

Kategória Počet (tis.) Podiel
Súkromný sektor
Zamestnanci s nižším postavením (neprod. odv.) 180 7 %
Kvalifikovaní robotníci (neprod. odv.) 33 1 %
Neproduktívni techn. a odb. prac. (prod. odv.) 71 3 %
Techn. a odb. pracovníci (neprod. odv.) 60 2 %
Administratívni pracovníci (prod. odv.) 104 4 %
Administratívni pracovníci (neprod. odv.) 87 4 %
Neprod. špecialisti okrem riadiacich (prod. odv.) 16 1 %
Špecialisti okrem riadiacich (neprod. odv.) 47 2 %
Verejný sektor
Zamestnanci s nižším postavením 111 5 %
Kvalifikovaní zamestnanci priemyslu 9 < 1 %
Administratívni pracovníci 129 5 %
Techn. a odb. pracovníci mínus dôstojníci 115 5 %
Špecialisti (len lekári, učitelia a pod.) 136 6 %
Spolu 1098 45 %

Samozrejme, súčasťou tohto „okolia jadra“ sú rôzne pozície na spomínanom spektre: niektoré sú bližšie „jadru“, iné sa z neho v rôznych ohľadoch vymykajú.

„Jadro“ a „okolie jadra“ podľa nášho odhadu tvoria spolu 80 % celkovej zamestnanosti. Zostávajú malí podnikatelia (asi 12 %; zahŕňajú aj nútené živnosti) a manažéri (asi 5 %; zahŕňajú aj produktívnu prácu). Zvyšné tri percentá tvoria o. i. špecialisti, ktorých sme v našom odhade implicitne zaradili k manažmentu.

„Rezervná armáda“

V roku 2015 bolo na Slovensku 314-tisíc nezamestnaných. Pri asi 37 percentách z nich nie je známa ich predchádzajúca profesia (patria sem aj tí, ktorí ešte nepracovali – tvorili cca 22,3 % celkovej nezamestnanosti). z profesií sú najviac zastúpení bývalí zamestnanci služieb a obchodu (takmer 14 %), nekvalifikovaní zamestnanci (asi 13 %) a operátori strojov a zariadení (asi 11 %). Manažéri tvoria len čosi vyše percenta celkovej nezamestnanosti. Veľká väčšina nezamestnaných teda patrila k „jadru“ alebo „okoliu“ triedy pracujúcich, takže ich ako celok môžeme považovať za „rezervnú armádu“. Z hľadiska odvetví ekonomiky vedie medzi nezamestnanými priemyselná výroba (vyše 20 % celkovej nezamestnanosti), veľko- a maloobchod (asi 10 %) a stavebníctvo (asi 7 %).

Popri nezamestnaných treba za súčasť „rezervnej armády“ považovať podzamestnaných, teda ľudí, ktorí sú síce zamestnaní, ale len na čiastočný úväzok a chceli by pracovať viac (cca 31-tis. ľudí vo veku 15 – 74 rokov). Pravda, táto skupina už je zahrnutá v „jadre“, resp. v „okolí“, takže ju nemôžeme chápať ako nejakú dodatočnú kategóriu. Do „rezervnej armády“ môžeme zaradiť aj ľudí, ktorí práve nie sú zamestnaní, no nie sú evidovaní ako nezamestnaní a chceli by pracovať, hoci si prácu aktívne nehľadajú cca 56-tis. ľudí). Ak obe kategórie pripočítame k nezamestnaným, v roku 2015 išlo o 401-tisíc ľudí alebo takmer 15 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva.

Ďalšími kandidátmi „rezervnej armády“ sú „odradení“, t. j. tá časť ekonomicky neaktívneho obyvateľstva, ktorá už stratila záujem hľadať si prácu; v roku 2015 to bolo vyše 16-tisíc ľudí. Na tejto úrovni sa však rezervná armáda začína prekrývať so skupinami, ktoré sú z hľadiska kapitálového vzťahu „odpadom“ a predstavujú len neperspektívne náklady: práceneschopní (takmer 60-tisíc), dôchodcovia (1,13 mil.), a rôzni sociálne vylúčení ľudia (ktorí sú už sčasti započítaní v niektorej z predchádzajúcich kategórií).

Kategória Počet (tis.) Podiel
Nezamestnaní 314 11 %
Podzamestnaní 31 1 %
Práceschopní, pasívni 56 2 %
Spolu 401 15 %

Záver

Uvedené odhady sú len približné. Majú slúžiť skôr ako ilustrácia rozlíšení, ku ktorým sme dospeli v predchádzajúcich „teoretických“ častiach, než ako nejaká pevná klasifikácia.

Postupný pokles zamestnanosti v tradičných kapitalistických sektoroch ako priemyselná výroba, ťažba či stavebníctvo dal najmä v rozvinutých krajinách podnet na rôzne akademické úvahy. Hovorilo sa o „zániku tried“, o „súmraku robotníckej triedy“, očakával sa príchod „vedomostnej ekonomiky“ či „postindustriálnej spoločnosti“. Budúcnosť moderných ekonomík mala patriť „sektoru služieb“, v ktorých predsa žiadna robotnícka trieda nepracuje.

Videli sme, že z hľadiska nášho pojmu robotníckej triedy je takéto delenie nezmyselné. Sektor služieb zahŕňa aj odvetvia, ktoré sú produktívne, a pracovné podmienky (v najširšom zmysle slova) manuálnych i duševných pracovníkov sú v ňom často podobné, ba horšie než v priemysle.

No aj keby sme na to všetko zabudli, v našich slovenských reáliách platí, že priemyselná výroba má spomedzi všetkých jednotlivých odvetví najväčší podiel na celkovej zamestnanosti. Zamestnáva viac ľudí než celý verejný sektor (t. j. verejná správa, školstvo a zdravotníctvo) a dvakrát viac ľudí než obchod. V súvislosti s krízou jej podiel na zamestnanosti síce klesol, no odvtedy znova postupne rastie a možno očakávať, že sa čoskoro vráti na predkrízovú úroveň.

A pokiaľ ide o profesijnú štruktúru celej ekonomiky, vyše 45 % celkovej zamestnanosti na Slovensku tvoria kategórie „kvalifikovaní pracovníci priemyslu“ a „pracovníci s nižším postavením“ – či už v produktívnych, alebo neproduktívnych odvetviach. V roku 2011 (najstaršie dostupné údaje) to bolo necelých 44 %. Ak sa pozrieme len na „služby“ (v súkromnom sektore, vrátane dopravy a ďalších odvetví, ktoré sme klasifikovali ako produktívne), najväčší podiel na zamestnanosti (takmer 32 %) tu majú nekvalifikované profesie. V roku 2011 to bolo čosi vyše 30 %. Kapitalistický rozvoj vždy znamená rozširovanie „proletárskeho postavenia“ na čoraz viac ľudí. Na Slovensku to platí v tom najtradičnejšom zmysle slova.

Zdroje dát

Všetky údaje pochádzajú z databázy Eurostatu Labour Force Survey, tabuľky lfsa_*, a z databázy SLOVSTAT, časť Trh práce.


  1. Spadajú sem však aj napr. zamestnanci súkromných vzdelávacích inštitúcií či zdravotníckych zariadení. 


Všetky časti seriálu


Čítajte na Karmíne

Dovidenia, dobré časy?

Konjunktúra sa chýli ku koncu a kolektívne vyjednávanie vo VW naznačuje, čo nás čaká.

Cudzinci, odbory a trieda pracujúcich

Odborárske špičky fušujú do epidemiológie, kým trieda pracujúcich zostáva rozdelená.

Z Vojvodiny do Foxconnu

„Slováci to volajú zverinec. Srbi zase blázinec. Neviem, ako Rumuni, ale isto aj oni majú podobný výraz.“

Dva roky Karmíny

Čo sa podarilo a čo chystáme?