Voľby, robotníci a ľudáci

8. máj 2017

Denník N nedávno priniesol článok s titulkom „Typický Kotlebov volič je mladý robotník so stálym platom, nie chudobný týraný Rómami“. Na základe štúdie Miloslava Bahnu a Jozefa Zagrapana zo Sociologického ústavu SAV (február 2017) vyvracia predstavu, že významným motívom voličov ĽSNS je skúsenosť s nezamestnanosť alebo so spolužitím s Rómami.

Analýza údajov, ktorú predložili autori, naozaj presvedčivo ukázala, že spomínané faktory nie sú pri voľbe ĽSNS rozhodujúce. Tento poznatok je dôležitý, lebo nám umožňuje vyhnúť sa niektorým skratkám v uvažovaní („fašizmus je dôsledkom nezamestnanosti“, resp. „ak by ste žili v obci X, kde je veľa Cigánov, tiež by ste tak volili…“). Žiaľ, aj takéto floskuly sa niekedy vydávajú za „radikálnu“ analýzu.

No keďže článok Denníka N v nadpise spomína robotníkov a charakterizuje ich ako „typických voličov“ ĽSNS, rozhodli sme sa pozrieť na štúdiu trochu bližšie. Ukázalo sa, že paušálne stotožňovanie manuálne pracujúcich s voličmi ĽSNS je podobnou skratkou ako tie, ktoré článok vyvracia. Zároveň vyšlo najavo niekoľko ďalších zaujímavých zistení.

Aktualizácia protivolebného drevorytu „Volebné koleso šťastia“ (1932), ktorého autorom bol holandský komunistický výtvarník Gerd Arntz.

Úvodné poznámky

Na úvod pár vysvetlení. Bahna a Zagrapan sa v štúdii zaoberali najmä dvomi hypotézami:

  1. voliči v obciach s výraznejším podielom rómskej menšiny častejšie volia ĽSNS (než zvyšok populácie),

  2. nezamestnaní alebo manuálne pracujúci alebo muži častejšie volia „pravicovo extrémistickú“ stranu (v prípade Slovenska: ĽSNS).

Samozrejme, to, že si autori zvolili práve tieto hypotézy, ovplyvnilo spôsob, akým pracovali s údajmi. Pri skúmaní súvislosti medzi manuálnou prácou a hlasovaním za ĽSNS preto rozdelili celú vzorku na dve skupiny: na tých, ktorí pracujú manuálne, a na všetkých ostatných voličov (vrátane nezamestnaných, dôchodcov, študentov atď.). Pomocou regresnej analýzy ukázali, že pravdepodobnosť, že človek bude hlasovať za ĽSNS, je asi o 38 % vyššia v prípade, ak je manuálne pracujúci, oproti prípadu, ak patrí do „referenčnej skupny“. Tou je v tomto prípade zmes všetkých ostatných voličov.

Vo vzťahu k zámerom autorov je toto zistenie dôležité, pretože preverovali (okrem iného) hypotézu č. 2. Ako sami uvádzajú, príklon manuálne pracujúcich, najmä mladých mužov, k fašistickým a podobným stranám, sa podarilo presvedčivo preukázať v mnohých európskych krajnách. Ak teda chceme overiť, či táto súvislosť platí aj na Slovensku, potom je celkom na mieste, ak budeme postupovať ako Bahna a Zagrapan. Mohlo sa totiž ukázať, že pravdepodobnosť hlasovania za ĽSNS je u manuálne pracujúcich nižšia než u zvyšku voličov – a to by v európskom kontexte bolo veľmi zaujímavé zistenie.

No pri zovšeobecňovaní v zmysle „Kotlebu do parlamentu zvolili robotníci“ musíme byť veľmi opatrní. Samotní autori štúdie boli obozretní a nič podobné netvrdia. Z bežných rozhovorov je zrejmé, že mnohí ľudia radi skočia k unáhleným záverom tohto druhu, ak sa im v tom trochu pomôže – napríklad spomínaným titulkom. Potom sa napríklad nazdávajú, že ak by volila práve ich skupina (napr. vysokoškolsky vzdelaní, podnikatelia a pod.), ĽSNS by vo voľbách utrpela fiasko. V tomto článku vyvraciame podobné ilúzie.

Manuálne pracujúci a ľudáci

Predovšetkým: kto sú „manuálne pracujúci“? Štúdia ani novinová správa neuvádzajú definíciu tejto kategórie. Ak sa pozrieme na údaje z Eurostatu, nájdeme dve „socioekonomické skupiny“, ktoré by jej mohli zodpovedať: sú to „kvalifikovaní pracovníci priemyslu“ a „zamestnanci s nižším postavením“ (do tejto skupiny patria predavači, upratovači, nekvalifikovaní zamestnanci v priemysle atď.). Obe skupiny zamestnancov vykonávajú (prevažne) manuálnu prácu.

V roku 2016 patrilo do niektorej z týchto dvoch kategórií spolu 1 132 400 ľudí. To je vyše 45 % všetkých zamestnaných a asi 25 % všetkých oprávnených voličov. Teda takmer každý druhý zamestnaný človek na Slovensku je manuálne pracujúci. Zároveň asi každý každý štvrtý dospelý Slovák je manuálne pracujúci (keďže počet oprávnených voličov sa veľmi nelíši od počtu dospelých obyvateľov podľa Štatistického úradu).

exit pollu vieme, že manuálne pracujúci tvorili 29,2 % voličov ĽSNS. Ak je správny náš predpoklad, že kategória manuálne pracujúcich zodpovedá spomínaným dvom socioekonomickým skupinám, tak ich zastúpenie medzi voličmi ĽSNS nebolo mimoriadne vysoké. Blížilo sa ich podielu v celej populácii oprávnených voličov (29 % verzus 25 %). Na druhej strane sa nedá odškriepiť, že ĽSNS týchto voličov niečím oslovuje. Elektoráty Smeru a SNS sa svojím podielom „manuálnych“ viac blížili štruktúre dospelej populácie: išlo o 24,1 a 23,2 % ich voličov. Blízko bola aj voličská základňa strany Borisa Kollára s 20,5 percentami. Jediná strana, ktorá pritiahla viac hlasov „manuálnych“, než je ich podiel v populácii oprávnených voličov, bola teda ĽSNS.1

Pozrime sa však na ich volebné správanie trochu bližšie.

Len každý dvadsiaty

Poznáme celkové počty voličov jednotlivých strán. Sú známe aj podiely manuálne pracujúcich v elektorátoch tých strán, ktoré sa dostali do parlamentu. Na základe týchto údajov smieme povedať toto: niektorú z úspešných strán volilo asi 438 698 manuálne pracujúcich.

Samozrejme, ďalší volili iné strany, prípadne vhodili neplatný hlas. Profesijnú ani inú štruktúru tejto časti voličov nepoznáme, len ich celkový počet. Môžeme však odhadnúť, koľkí z nich boli „manuálni“ – ich podiel vypočítame pomocou priemerného podielu manuálne pracujúcich na hlasoch úspešných strán (18,7 %). Takto zistíme, že spolu sa na voľbách zúčastnilo asi 510 600 manuálne pracujúcich.

Z údajov ďalej dokážeme zistiť, že ĽSNS volilo 61 255 ľudí, ktorí pracujú manuálne. Voliči ĽSNS teda z celej skupiny manuálne pracujúcich v ekonomike predstavovali len čosi vyše 5 %. Povedané inak, len každý dvadsiaty manuálne pracujúci na Slovensku volí Kotlebu. Naproti tomu takmer každý šiesty taký pracujúci volí Smer. Napokon za SaS hlasoval asi každý stý manuálne pracujúci.

Z tej časti „manuálnych“, ktorá išla voliť, tvorili Kotlebovi voliči asi dvanásť percent. Jedinú väčšiu skupinu v tejto kategórii tvorili manuálne pracujúci, ktorí hlasovali za Smer.

Strana „Manuálnych“ voličov % všetkých „manuálnych“ voličov % „manuálnych“ v ekonomike
Smer-SD 177 733 34,81 15,70
ĽSNS 61 255 12,00 5,41
SNS 52 290 10,24 4,62
OĽaNO-NOVA 37 677 7,38 3,33
Sme rodina 35 436 6,94 3,13
Most 29 679 5,81 2,62
SaS 22 405 4,39 1,98
Sieť 22 223 4,35 1,96
iné   71 898   14,08   6,35
spolu   510 596 100   45,09

Plagát protiboľševickej Komunistickej robotníckej strany Nemecka (KAPD) v roku 1920 vyzýval na bojkot volieb.

Zďaleka najväčšiu časť manuálne pracujúcich (a veríme, že aj čitateľov Karmíny) však tvoria nevoliči. Na voľbách sa ich totiž zúčastnilo len asi 45 % z celej skupiny. To je výrazne menej než celková účasť, ktorá dosiahla takmer šesťdesiat percent. Každý druhý manuálne pracujúci nebol voliť – ani Kotlebu, ani Fica, ani Sulíka.

Napokon sa pozrime na to, či sa ĽSNS dostala do parlamentu vďaka manuálne pracujúcim. K tejto otázke sa dá pristúpiť z rôznych uhlov. Môžeme sa pýtať, ako by dopadli voľby, ak by sa ich nezúčastnili žiadni manuálne pracujúci. Alebo sa môžeme zaujímať o to, ako by dopadli voľby, ak by volili len podnikatelia, alebo len dôchodcovia, alebo len študenti atď. Prípadne: len vysokoškolsky vzdelaní, len muži či len ženy.

Majetkový cenzus

Ak by sa manuálne pracujúci vôbec nezúčastnili volieb, poradie strán by bolo takéto. Všetky percentuálne podiely sú približné, keďže aj exit poll sa mierne odchyľoval od skutočných výsledkov volieb:

Strana Podiel (%)
1 Smer-SD 26,19
2 SaS 13,71
3 OĽaNO-NOVA 11,69
4 SNS 8,10
5 ĽSNS 6,95
6 Most-Híd 6,55
7 Sme rodina 6,43
8 Sieť 5,80
x iné strany 13,05

Vcelku o tom možno povedať: SaS by pri neúčasti „manuálnych“ získala o čosi viac, ĽSNS a Smer o čosi menej. V prípade ľudákov by podľa nášho neodborného odhadu išlo o asi jednopercentnú stratu (pripomeňme, že ĽSNS v skutočných voľbách získala 8,04 % hlasov). Ostatné výsledky sa príliš nelíšia.

Tiso držiteľkou rána

Ak by sa zúčastnili len študenti (pričom táto kategória zahŕňa aj dospelých stredoškolákov), po voľbách by sa črtali zaujímavé pravicové koalície:

Strana Podiel (%)
1 SaS 19,23
2 ĽSNS 17,25
3 OĽaNO-NOVA 14,39
4 Sme rodina 9,84
5 Smer-SD 8,06
6 Sieť 6,47
7 Most-Híd 5,80
8 SNS 5,05
x iné strany 14,85

Práve študenti, a nie manuálne pracujúci či nezamestnaní, sú „profesiou“, ktorá by vo voľbách (ak by sa ich zúčastnila sama) dala najviac hlasov ĽSNS. Rozdiel medzi ziskom ĽSNS v čisto študentských voľbách a čisto „manuálnych“ voľbách je až 5 %.

Táto kotleba nie je pre starých

Ďalej uvádzame len volebné zisky ĽSNS pri všetkých profesiách zoradené zostupne. Pripomíname, že túto i všetky ďalšie tabuľky treba čítať: „Ak by volila len kategória…, percentuálny zisk ĽSNS by bol zhruba…“

Profesia ĽSNS (%)
študent 17,25
manuálne pracujúci 12,00
nezamestnaný 11,82
živnostník – podnikateľ 9,44
odborný pracovník 6,48
administratívny pracovník 5,47
dôchodca 2,03
iné profesie 8,79

Nech voľby obmedzíme na ktorúkoľvek „profesijnú“ skupinu, ĽSNS by sa dostala do parlamentu. Jedinou výnimkou sú dôchodcovia. A viac než v skutočných voľbách by ĽSNS získala vo voľbách podnikateľov, nezamestnaných, manuálne pracujúcich a študentov, ako aj „iných profesií“, ktoré nespadajú do žiadnej z uvedených kategórií.

Kto vás zachráni pred Kotlebom?

Môžeme si predstaviť aj voľby, v ktorých by volila len „stredná vrstva“. Na základe dostupných údajov by sme ju mohli chápať ako skupinu voličov, ktorí nie sú manuálne pracujúci, študenti, nezamestnaní ani dôchodcovia. Povedané inak, volili by len podnikatelia, odborní pracovníci a administratívni pracovníci. ĽSNS by v takom prípade inkasovala 7 % hlasov, čo je len o málo menej, než naozaj získala.

ĽSNS pritiahla najmenej hlasov žien zo všetkých strán. Ženy tvorili len asi 36 % jej elektorátu, čo je výrazne menej než zastúpenie žien v populácii. Ďalšia v poradí bola SNS s až 46-percentným zastúpením ženských hlasov. No ak by aj volebné právo mali len ženy, ĽSNS by sa predsa dostala do parlamentu:

Rod ĽSNS (%)
muž 10,22
žena 5,69

Podobne je to s vysokoškolsky vzdelanými. Čosi vyše pätina voličov ĽSNS má vysokoškolské vzdelanie. Menšie zastúpenie tejto skupiny mal len Smer, ktorý volilo necelých dvadsať percent vysokoškolsky vzdelaných. Napriek tomu, ak by hlasovali len ľudia s vyškoskolským vzdelaním, ktorí sami seba radi považujú za elitu, ĽSNS by tesne prekonala päťpercentnú hranicu:

Vzdelanie ĽSNS (%)
10,85
SŠ s maturitou 9,75
SŠ bez maturity 7,62
5,10

Nakoniec pohľad na vekové skupiny. S výnimkou ľudí v preddôchodkovom a dôchodkovom veku by každá veková skupina vo „svojich“ voľbách zabezpečila ĽSNS dosť hlasov na to, aby prekročila prah NR SR.

Vek ĽSNS (%)
18 – 21 24,52
22 – 40 11,94
41 – 60 5,65
60+ 1,76

Záver

Nezabúdajme, že sa tu zaoberáme údajmi z exit pollu. Ten sa síce ukázal ako veľmi presný v odhade celkových výsledkov (oveľa presnejší než predchádzajúce prieskumy preferencií), ale nemali by sme preceňovať jeho výpovednú hodnotu vo vzťahu k súčasnosti. Od volieb už uplynulo vyše roka. Prieskum tiež pracoval s dosť hrubou klasifikáciou povolaní. Kam podľa nej patria napr. riadiaci pracovníci, manažéri? Je „živnostník“, ktorý pracuje na stavbe, podľa tohto členenia skôr „manuálne pracujúci“, alebo „živnostník – podnikateľ“? A čo kamionista? Ak by sme chceli dôkladnejšie uvažovať o tom, ako a prečo ĽSNS oslovuje pracujúcich, potrebovali by sme podrobnejšie údaje, napríklad aj o príjmových skupinách či ekonomických odvetviach.

Z údajov je však zrejmé: ĽSNS nie je špecificky robotnícka strana v úzkom zmysle slova – ak teda za „robotníkov“ považujeme len manuálne pracujúcich. Podiel tejto skupiny na elektoráte ĽSNS sa blížil ich zastúpeniu v celej populácii voličov. Od robotníckej strany by sme očakávali, že v jej elektoráte budú zastúpení výraznejšie.

Na voľbách v roku 2016 bolo pre mnohých prekvapivé to, že sa ĽSNS vôbec dostala do parlamentu. Podľa našich zistení by také prekvapenie prišlo aj v prípade, ak by manuálne pracujúci nevolili, resp. ak by volila len ktorákoľvek iná „profesia“ okrem dôchodcov. Najmä hypotetický zisk ĽSNS v „študentských“ či „podnikateľských“ voľbách nás upozorňuje na to, že ľudáci svojím autoritárstvom, nacionalizmom, konzervativizmom s prvkami klerikalizmu, antikomunizmom, antisemitizmom a rasizmom oslovujú najrôznejšie vrstvy obyvateľstva. Presne ako ich fašistickí predchodcovia z medzivojnovej Európy.


Zdroje údajov

Pre tých, ktorí by chceli preveriť naše výsledky, prípadne si vyskúšať vlastné kombinácie, uvádzame všetky zdroje:

  1. výsledky volieb do NR SR (2016): volbysr.sksme.sk,

  2. údaje o socioekonomickej skladbe zamestnaných na Slovensku: Eurostat, Výberové zisťovanie pracovných síl („Labour Force Survey“), tabuľka lfs_esegg,

  3. working paper Oľgy Gyárfášovej a Martina Slosiarika: „Voľby do NR SR 2016: Čo charakterizovalo voličov“,

  4. working paper Miloslava Bahnu a Jozefa Zagrapana, „Volia voliči v obciach s rómskou populáciou ĽSNS častejšie? Analýza individuálnych a kontextuálnych faktorov volebných rozhodnutí v parlamentných voľbách 2016“.

Mimochodom, detailnejšie prepočty, ktoré sme urobili v prípade „manuálnych“ (t. j. podiely vzhľadom na celú skupinu v obyvateľstve, resp. v ekonomike), by sa s trochou námahy dali urobiť aj pre ostatné profesie, vzdelanostné kategórie či vekové skupiny. Bolo by zaujímavé, zistiť, ako sa napríklad volebná účasť manuálne pracujúcich má k účasti ostatných skupín. Tieto úlohy nechávame ako cvičenie pre motivovaných čitateľov, prípadne pre tých, ktorých za také veci platia.


  1. Pri chápaní kategórie manuálne pracujúcich, ktoré teraz používame, odhliadame od množstva ľudí, ktorí vykonávajú prevažne manuálnu prácu, ale nepatria do žiadnej zo spomínaných dvoch kategórií Eurostatu. Sú to napríklad „živnostníci“, ktorí pracujú na stavbách alebo vo fabrikách. Alebo malí remeselníci, ktorí pracujú na živnosť. Nie je jasné, ako ich klasifikoval exit poll – či ako manuálne pracujúcich, alebo ako živnostníkov. Našťastie, Eurostat nám umožňuje odlíšiť aj týchto ľudí a pripočítať ich k skupine manuálne pracujúcich, ktorú sme vymedzili predtým. Ak by sme ich takto započítali, podiel skupiny manuálne pracujúcich by stúpol na vyše 50 % celkovej zamestnanosti a vyše 28 % oprávnených voličov. V takom prípade by elektorát ĽSNS pomerne presne odrážal podiel „manuálnych“ vo voličskej populácii.