Karmína je kolektívny projekt, ktorý sa zaoberá životnými podmienkami a zápasmi pracujúcich na Slovensku i vo svete. Jeho cieľom je hľadať spôsoby, ako by pracujúci ľudia mohli účinnejšie využívať svoju kolektívnu moc, ktorá vyplýva z ich špecifického postavenia v kapitalizme. Aktivity Karmíny majú prispieť k zjednocovaniu a organizovaniu pracujúcich ako nezávislej politickej sily, ktorej potreby a záujmy sa líšia od potrieb a záujmov kapitálu, štátu či ich funkcionárov.
Verejná činnosť Karmíny zahŕňa publikovanie a šírenie dlhších aj kratších textov – najmä analýz konkrétnych sociálnych bojov, komentárov k aktuálnym témam či rozhovorov s pracujúcimi z rôznych odvetví. Časť z nich ponúkame aj vo forme brožúr. Okrem toho (spolu)organizujeme diskusie, premietania a iné podujatia venované témam, ktoré súvisia s obsahom našich publikácií. Ak chcete pravidelne dostávať informácie o našich aktivitách, zapíšte sa do e-mailového newsletteru.
Karmína funguje od roku 2017.
Na textoch a ďalších aktivitách Karmíny sa v rôznej miere podieľa (námetovo, pisateľsky, redakčne, organizačne atď.) širší neformálny kolektív. Karmíne sa venujeme vo svojom voľnom čase.
Publikovanie a ďalšie aktivity chápeme ako spoločnú politickú prácu, pri ktorej nie sú dôležité zásluhy jednotlivých členiek a členov. Činnosť Karmíny tiež nemá slúžiť na budovanie individuálnych reputácií a kariér. Všetky články preto vychádzajú pod kolektívnym autorským pseudonymom.
Kapitál nie sú jednoducho peniaze alebo stroje, ako to chápe ekonómia. Ide skôr o určitý spoločenský vzťah medzi tými, ktorí pracovnú silu kupujú, a tými, ktorí im ju predávajú. Dnes je prakticky všade na svete hlavným, vládnucim ekonomickým vzťahom.V rámci kapitálového vzťahu sa produkuje väčšina predmetov a služieb každodennej potreby. Dynamika tohto vzťahu dnes určuje životné podmienky vyše ôsmich miliárd ľudí. Uvažovanie o spoločenskej zmene, nehovoriac o prechode k nejakému novému usporiadaniu vzťahov medzi ľuďmi alebo medzi človekom a prírodou, sa nezaobíde bez uvažovania o kapitáli.
Kapitál prerastá všetkými sférami modernej spoločnosti: prostredníctvom svojich reprezentantov alebo šírením svojej logiky je prítomný na každom pracovisku, v obchode, v meste a na dedine, v domácnosti, v škole i v nemocnici, v súdnej sieni a v parlamente, na policajnej stanici, v zajtrajšom vydaní novín, v azylovom dome, na hraniciach dvoch štátov. Každú sféru, do ktorej vstúpi, dokáže pretvoriť podľa svojich potrieb, takže sa preň stáva funkčnou ako zdroj zisku a moci. Existuje však oblasť, z ktorej kapitál vyrastá a ktorá je vždy jeho Achillovou pätou – sféra produktívnej práce, v ktorej sa pri výrobe statkov a služieb vykorisťuje pracovná sila.
Vnútri kapitálu prebieha neustály konflikt, ktorého predmetom sú základné podmienky práce za mzdu: výška odmeny, náplň práce, dĺžka pracovného času, pracovná disciplína a tak ďalej. Tento konflikt je raz viac, raz menej intenzívny a nadobúda rozmanité formy, od živelných až po inštitucionálne a právne. V konečnom dôsledku však vždy ide o stret medzi ľudskými potrebami na jednej strane a potrebou kapitálu zhodnocovať sa na druhej strane. Tento rozpor sa bez odstránenia kapitálu ako dominantnej formy organizácie práce nedá odmyslieť ani prekryť. Päť storočí rozvoja kapitalizmu zahŕňa otroctvo, militarizáciu práce, najbrutálnejšie vykorisťovanie kolónií, rozdeľovanie pracovnej sily na skupiny podľa etnicity či rodu, ale aj neustály technický pokrok a prepojenie všetkých kontinentov nitkami ekonomických vzťahov, ústupky hnutiam pracujúcich v podobe sociálneho štátu a všemožné pokusy o vedecké riadenie alebo, naopak, humanizáciu práce. Vzdorovitosť pracovnej sily sa však nikdy nepodarilo skrotiť, hoci je pravda, že organizačné formy, ktoré odpor pracujúcich historicky nadobúdal, sa menili.
Zápasy triedy pracujúcich sú osou, okolo ktorej sa krútia ekonomické ukazovatele, sociálna politika aj vojenské stratégie štátov. Je pevným bodom, z ktorého sa dá pohnúť zemeguľou. Čím rozhodnejšie trieda pracujúcich konfrontuje svoje potreby s imperatívmi kapitálu, tým viac sa pred ňou otvárajú nové horizonty. Získava nové pohľady na vlastné postavenie, na vzťahy, ktoré doteraz považovala za samozrejmé, na rasovo, rodovo či inak podmienené privilégiá, z ktorých jedna časť triedy dosiaľ ťažila na úkor inej. V konfliktoch, ktoré vyrastajú z kapitálového vzťahu, sa takto rodia obrysy inej spoločnosti – bez triednych, národných a ďalších hraníc. Táto perspektíva sa niekedy nazýva „komunizmus“.
Je to vízia usporiadania spoločnosti, v ktorej nikto nie je oddelený od prostriedkov vlastnej reprodukcie. Ľudia teda nie sú nútení predávať svoju pracovnú silu, ale naopak, svoju energiu vkladajú do spoločnej, kolektívne a demokraticky organizovanej práce podľa svojich schopností, pričom ich potreby sú zabezpečené. Táto vízia nemá mnoho spoločného so „štátnym komunizmom“ 20. storočia či predstavami jeho pohrobkov.
Skúmanie každodenného konfliktu okolo vykorisťovania pracujúcich, zaznamenávanie jeho histórie, hľadanie jeho nových foriem, objavovanie možností, ktoré sa pred ním otvárajú, ako aj limitov, na ktoré naráža, musí byť prvoradou úlohou všetkých, ktorým päť storočí stačilo. Druhým krokom je praktická intervencia v zápasoch pracujúcich. Jej cieľom je osvetľovať konfliktom ich vlastnú situáciu a „posúvať hranice možného“. Intervencia nemá predkladať tie „správne“ heslá, ale ponúkať relevantné, informované pohľady a praktickú solidaritu tam, kde o ne ľudia stoja.
Potešíme sa komentárom, názorom a iným podnetom. Zvlášť vítame záujem podieľať sa na aktivitách Karmíny. Ozvite sa nám na info (zavináč) karmina (bodka) red.