Ako sa začala „Učiteľská jar“

Zaregistrujte sa do nášho newsletteru. Raz mesačne dostanete prehľad nových článkov, informácie z kuchyne o tom, čo sa chystá, rôzne komentáre a zaujímavé tipy.

Koncom februára 2018 sa v americkej Západnej Virgínii začal štrajk učiteľov a ďalšieho personálu tamojších škôl. Požiadavky sa týkali nielen platov, ale najmä rastúcich nákladov na zdravotné poistenie. Vďaka masovej mobilizácii a schopnosti štrajkujúcich konať nezávisle od odborárskych funkcionárov sa štrajk po deviatich dňoch skončil úspechom. Prinútil miestnu vládu ustúpiť a zvýšiť mzdy zamestnancov verejného sektora o päť percent.

Príklad zo Západnej Virgínie nadchol učiteľov v ďalších štátoch USA: v Oklahome, Kentucky, Arizone, Colorade a Severnej Karolíne. V apríli sa zrodilo hnutie, do ktorého sa prostredníctvom štrajkov a demonštrácií zapojili desaťtisíce učiteľov naprieč Spojenými štátmi. Niektoré médiá začali hovoriť o „Učiteľskej jari“.

U nás táto masová mobilizácia prešla takmer bez povšimnutia. Týmto trojdielnym seriálom to chceme napraviť, pretože si myslíme, že dianie v USA by mohlo zaujímať – a inšpirovať – aj učiteľov a ďalších zamestnancov školstva na Slovensku. V dnešnej prvej časti priblížime príčiny, ktoré viedli k prvému štrajku (v Západnej Virgínii), keďže práve ten retrospektívne považujeme za najzaujímavejší.

V druhej časti, ktorú vydáme o týždeň, objasníme jeho priebeh a výsledky, ale tiež zhodnotíme jeho silné a slabé stránky. Tretia časť bude venovaná akciám učiteľov v ostatných štátoch. Pozrieme sa aj na niektoré spoločné znaky všetkých učiteľských mobilizácií a na paralely s akciami slovenských učiteľov v rokoch 2012 a 2016.

Akumulácia biedy na jednom póle

Západná Virgínia je hornatý štát na východe USA, ktorý je rozlohou o čosi väčší než Slovensko, no nemá ani polovičný počet obyvateľov. Od devätnásteho storočia sa tu ťaží uhlie, zemný plyn a ropa. V súčasnosti je tento malý štát štvrtým najväčším výrobcom energií v USA a druhým najväčším producentom uhlia. No väčšina obyvateľov už dávno nepracuje v baniach či na vrtoch. Hoci na ekonomike štátu sa tento sektor podieľa takmer dvanástimi percentami, zamestnáva len asi tri percentá pracujúcich. Dôležitejšími zamestnávateľmi sú dnes veľko- a maloobchod, zdravotníctvo, ale aj školstvo. Dlhodobá orientácia na ťažbu však zanechala nezmazateľné stopy.

Pozvoľný úpadok zamestnanosti v ťažobnom priemysle sa začal už po druhej svetovej vojne. V šesťdesiatych rokoch síce nakrátko prišiel istý obrat, no zostup od konca osemdesiatych rokov pokračoval. Tento pohyb nevyvážila tvorba nových pracovných miest. Navyše, bývalí zamestnanci baní a súvisiaceho priemyslu sú často invalidní a trpia chorobami z povolania. Oficiálna miera nezamestnanosti tu nie je vysoká, len čosi vyše päťpercentná, no predsa štvrtá najvyššia v USA. Je tu však najmä veľa takých, ktorí už nemôžu pracovať alebo stratili záujem hľadať si prácu, takže v štatistike nezamestnanosti nefigurujú. Západná Virgínia má najnižšiu mieru ekonomickej aktivity obyvateľstva v USA: len necelá polovica obyvateľov starších ako 16 rokov je zamestnaná alebo podniká.

Ani tí, ktorí pracujú, nemajú na ružiach ustlané. Mediánová hodinová mzda je tu tretia najnižšia v Spojených štátoch. Medián ročného príjmu domácností dosahuje asi 42-tisíc dolárov (2015) čiže len tri štvrtiny mediánu ročného príjmu v celých USA. Podľa štúdie Economic Policy Institute tu príjmy „dolných 99 %“ za obdobie rokov 1979 až 2007 vzrástli len o 6,6 %.¹ Takmer osemnásť percent obyvateľov Západnej Virgínie žije v chudobe, ktorá zasahuje najmä ženy v produktívnom veku (vyše 20 %) a deti (vyše 23 %). Asi pätnásť percent všetkých domácností v Západnej Virgínii má aspoň raz ročne ťažkosti so zabezpečením dostatku potravín. Alebo si vyberajú medzi výdavkami na lieky a na jedlo.

Od sedemdesiatych rokov sa pri ťažbe v Apalačských horách používa postup, pri ktorom sa štít hory postupne odstreľuje, čím sa odkrývajú ložiská uhlia. Táto metóda je menej náročná na prácu než tradičné dobývanie uhlia v štôlňach, no vážne vplýva na čistotu ovzdušia a vody, biodiverzitu či zdravie obyvateľov. Zároveň zásadne mení tvár krajiny. Najväčším odvetvím priemyselnej výroby v Západnej Virgínii je chemický priemysel, ktorý je takisto charakteristický nebezpečnou prácou a negatívnymi účinkami na životné prostredie.²

Ťažká a škodlivá práca súvisí aj s ďalším, zvlášť otrasným aspektom života v tomto štáte. Západná Virgínia je na čele amerických štatistík o užívaní a zneužívaní opioidov, teda látok, ktoré sú známe silným účinkom proti bolesti a vysokou návykovosťou. Opioidy sa v Spojených štátoch predpisujú až 40-krát častejšie než v iných vyspelých krajinách. Aj v dôsledku osobitostí amerického systému zdravotného poistenia sa tento druh „liečby“ uprednostňuje pred inými formami terapie, najmä u chudobnejších pacientov. Nárast spotreby týchto liekov sa v USA začal v deväťdesiatych rokoch. Keď sa úrady v roku 2010 rozhodli zasiahnuť proti nadmernému predpisovaniu liekov proti bolesti, závislí pacienti začali hľadať úľavu na čiernom trhu – nielen v liekoch, ale aj v oveľa účinnejšom heroíne. V Západnej Virgínii sa relatívny počet úmrtí na predávkovanie za posledných desať rokov zväčšil viac ako dvojnásobne a je trikrát vyšší než celoamerický priemer. Tento štát sa považuje za epicentrum problému.³

Región, ktorého prírodné bohatstvo poháňalo niekoľko amerických priemyselných konjunktúr, je ekonomicky a sociálne vyžmýkaný. Tak ako v mnohých iných oblastiach sveta, kde sa vo veľkom ťažilo či ťaží, aj tu platí, že akumuláciu bohatstva na jednom póle dopĺňa „akumulácia biedy“ na druhom póle. Smutnú štatistiku uzatvára fakt, že Západná Virgínia je spomedzi 56 štátov a teritórií USA na treťom mieste v očakávanej dĺžke života – od konca.

Učitelia: stagnácia a škrty

Podobné detaily tu uvádzame preto, lebo súvisia aj s prácou učiteľov. Vysoká miera chudoby detí napríklad znamená, že ich výživa často závisí od školských programov, ktoré ponúkajú lacné či bezplatné raňajky a desiate. Napríklad na základnej škole v Beckley (okr. Raleigh) sa takto stravuje až tristo zo 430 žiakov. Učitelia, špeciálni pedagógovia a školskí psychológovia tiež pomáhajú riešiť problémy, ktorých príčinou je materiálna deprivácia či drogová závislosť.

Na život učiteľov a ďalších verejných zamestnancov priamo pôsobí aj dominancia záujmov ťažobného priemyslu v politickom živote. Súčasný guvernér štátu s komiksovým menom Jim Justice je miliardár a dedič uhoľnej spoločnosti.⁴ Firmy štedro sponzorujú svojich politikov. Zatiaľ čo miestna vláda schvaľuje rozsiahle daňové úľavy pre uhoľné a plynárenské podniky, priemerný učiteľský plat sa za posledných osem rokov zvýšil len o 3 %. Reálne teda klesol o asi desať percent. Ústretovosť voči energetickému priemyslu, ktorá sa zdôvodňovala snahou o udržanie konkurencieschopnosti, si vyžiadala aj ďalšie škrty vo verejných službách, vrátane školstva a zdravotníctva.

Úspory prispeli k tomu, že Západná Virgínia patrí k štátom s najnižším priemerným platom učiteľov.⁵ Na prvom a druhom stupni základných škôl, resp. na stredných školách, tu zarábajú o 24 a 34, resp. 35 percent menej oproti celoamerickému priemeru. Mnohí preto pracujú aj v druhom či treťom zamestnaní, aby vyžili. Ďalší utekajú do susedných štátov, kde sú podmienky lepšie. V Západnej Virgínii bolo na začiatku roku 2018 vyše sedemsto neobsadených pracovných miest v školách.

Šetrenie sa však netýka len učiteľov. Dopadá aj na žiakov: štát podľa údajov z roku 2013 vydával na vzdelávanie len 10,5 % svojho ročného rozpočtu, hoci priemer všetkých štátov USA presahuje devätnásť percent. Nedostatočné financovanie, chýbajúca motivácia pre najschopnejších učiteľov, ale aj širšie problémy, ktoré sme už spomenuli, sa podpisujú aj pod slabé výsledky vzdelávania v štáte. Vyše 36 % všetkých Američanov nad 24 rokov dosiahlo vyššie než stredoškolské vzdelanie, no v Západnej Virgínii je to len necelých dvadsaťpäť percent.

Škrty sa učiteľov a ich príjmov dotkli aj nepriamo, prostredníctvom zmien v systéme zdravotného poistenia pre verejných zamestnancov. Ako zamestnávateľ platí Západná Virgínia odvody do špeciálneho fondu s názvom PEIA (Public Employees Insurance Agency), ktorý existuje od roku 1971. Z neho sa hradia náklady na zdravotnú starostlivosť o štátnych zamestnancov, učiteľov, ako aj niektorých zamestnancov okresných a mestských úradov – vrátane bývalých zamestnancov, ktorí sú už na dôchodku. Keďže do systému patria aj vyživované deti poistencov, spolu pokrýva vyše 200-tisíc ľudí.

Útlm ťažobného priemyslu a zlá kondícia ekonomiky v Západnej Virgínii vyvolali pokles príjmov štátu a samospráv. Daňové úľavy tento pokles ešte prehĺbili. Rozsah zdrojov, ktoré boli k dispozícii pre PEIA, sa tak zmenšoval. Ceny zdravotnej starostlivosti v USA však rástli: za posledných zhruba dvadsať rokov spolu asi 1,5-násobne; za ambulantnú starostlivosť až trojnásobne. Aby systém zdravotného poistenia v Západnej Virgínii dokázal držať krok, muselo sa zvyšovať mesačné poistné, ktoré si platia zamestnanci. Zároveň sa zužoval rozsah preplácaných služieb a zvyšovali sa príplatky, ktoré pacienti platia z vlastného vrecka. Napríklad v roku 2017 každá návšteva urgentného príjmu vyšla na 250 dolárov, cesta sanitkou na 75 dolárov.⁶ Inými slovami, rozpočtové problémy štátu sa postupne prenášali na plecia pracujúcich, ktorých reálne príjmy medzičasom klesali.

Zmeny v zdravotnom poistení

Prvý podnet na štrajk v roku 2018 dali práve pohyby v systéme zdravotného poistenia. Koncom minulého roka PEIA schválila zmeny, ktoré znova zvýšili výdavky súčasných a bývalých verejných zamestnancov na zdravotnú starostlivosť. Išlo o ústupok od pôvodného plánu, ktorý počítal s ešte výraznejším zaťažením poistencov. Súčasťou zmien však bolo aj zavedenie bizarného programu Go365, ktorý mal byť pre zamestnancov povinný. Každý účastník tohto programu zaznamenáva údaje o svojej kondícii a fyzickej aktivite, napríklad pomocou smartfónu alebo športových hodiniek. Za námahu, absolvovanie lekárskej prehliadky či iné aktivity, ktorými preukazuje starostlivosť o vlastné zdravie, účastníka odmeňujú bodmi, ktoré sa zaznamenávajú online. Dajú sa vymeniť napríklad za darčekové poukážky. Ak však poistenec za rok nenazbiera dostatok bodov, zvýši sa mu suma mesačného poisteného a príde o ďalšie výhody. Program pritom dodáva súkromná firma a, samozrejme, nerobí to zadarmo.

Rokovania PEIA už dávnejšie priťahovali skupiny protestujúcich odborárov, učiteľov a ďalších verejných zamestnancov. Radoví učitelia z Charlestonu, najväčšieho mesta v štáte, ešte na jeseň minulého roka založili uzavretú facebookovú skupinu „Zjednotení verejní zamestnanci Západnej Virgínie“, v ktorej sa začalo diskutovať o tom, čo by sa dalo proti zámerom PEIA podniknúť. Zakrátko mala 24 000 členov. Dôležitým dôvodom, prečo situácia napokon vyústila do štrajku, však bol aj návrh guvernéra Justica zvyšovať platy verejných zamestnancov počas najbližších rokov o jedno percento. Toto zvýšenie by však nevyvážilo nárast nákladov na zdravotnú starostlivosť vyvolaný novými pravidlami PEIA. Volení zástupcovia uvažovali aj o ďalších nepopulárnych zmenách, ktoré by napríklad zmenšili úlohu praxe (v zmysle odpracovaných rokov) v odmeňovaní, prípadne zjednodušili prijímanie učiteľov bez potrebného vzdelania. Protesty organizované odbormi sa preto v januári zintenzívnili a presunuli sa aj pred školy a do ulíc. Objavili sa prvé správy o možnom učiteľskom walkoute.

Neslušné slovo na eš

Termín walkout sa niekedy používa ako synonymum pre „štrajk“, no tu označoval časovo obmedzené, výstražné prerušenie práce, zvyčajne spojené s protestným pochodom alebo zhromaždením. Tak či onak, štrajk učiteľov je v mnohých častiach Spojených štátov ošemetná záležitosť – až tak, že v Západnej Virgínii o ňom spočiatku hovorili ako o „slovku na eš“ („the S-word“): „Nechceme štrajk. Chceme len, aby nás vypočuli, lebo štrajky rozdeľujú ľudí. Rozdeľujú okresy aj školy,“ obávala sa jedna z učiteliek.

V USA je 42 štátov, ktoré buď zakazujú štrajk učiteľov vo verejnom školstve, alebo v legislatíve negarantujú právo na taký štrajk.⁷ Patrí medzi ne aj Západná Virgínia, v ktorej neexistuje kolektívne vyjednávanie vo verejnom sektore. Učiteľské odbory tu nie sú súčasťou žiadnej „tripartity“ ani podobného mechanizmu. Okrem pobočky Americkej federácie učiteľov (AFT-WV) v štáte pôsobí Asociácia pracovníkov vzdelávania Západnej Virgínie (WVEA), ale tiež Asociácia školského obslužného personálu Západnej Virginíe (WVSSPA), ktorá združuje nepedagogických zamestnancov. Zamestnávateľa, teda štát či menšie územné celky, však nič nenúti rokovať s nimi. Nijaká právna úprava nereguluje ani prípadný štrajk. To znamená, že síce nie je zakázaný a legislatíva zaň nestanovuje konkrétne sankcie, ale štrajkujúci nie sú nijako chránení pred výpoveďou či nasadením štrajkokazov.

Koncom januára sa v niektorých okresoch konali stretnutia desiatok až stoviek učiteľov, na ktorých sa hlasovalo o ďalšom postupe. Organizovanie čelilo známej prekážke: „V okrese máme veľa mladých učiteľov, ktorí sa boja a sú neistí. Nie sú si istí budúcnosťou, boja sa prísť o prácu a nechcú odísť od detí. Toto proti nám dlhodobo používajú… počítajú s tým, že nám záleží na deťoch,“ uviedla v januári šéfka učiteľskej asociácie v jednom z okresov. Na niekoľkých miestach odhlasovali jednodenný výstražný štrajk.⁸

Prvý walkout sa podľa dostupných informácií konal 2. februára, v deň, keď miestny senát schvaľoval spomínané jednopercentné zvýšenie. Učitelia z niekoľkých okresov nenastúpili do práce a namiesto toho sa vydali k charlestonskému Capitolu, sídlu miestnej vlády a dvojkomorového parlamentu. Na niektorých školách zvolili opatrnejšiu formu: walk-in, teda krátke protestné zhromaždenie pred vyučovaním. Senát jednohlasne schválil pôvodný návrh, no aktivita niekoľkých okresov inšpirovala učiteľov inde.

Odbory v tom čase zvažovali aj štrajk „na striedačku“ (rolling walkout), teda postupné prerušovanie práce v rôznych okresoch v rôznom čase. Dôvodom boli obavy z predbežných opatrení, ktoré by súdy mohli vydať proti časovo neobmedzenému štrajku a prerušiť ho. Na druhej strane, striedavý štrajk vždy vystavuje riziku menšiu a lokalizovanú skupinu zamestnancov, s ktorou si oponenti poradia ľahšie než s veľkou masou. Navyše, účinky malých štrajkov sú v školstve vždy len lokálne. Článok v New York Times zachytil rozhovor medzi učiteľkou a jej manželom, bývalým baníkom, ktorý mal skúsenosti s bojmi v tomto sektore. Na úvahy o striedavom štrajku jej povedal, „To nechcete. Musí to byť všetko, alebo nič.“

Predbežným výsledkom protestov bolo, že guvernér Justice navrhol PEIA, aby na rok zmrazila výšku poistného. Finančný výbor miestneho parlamentu zároveň rozhodol o zmene schváleného návrhu na zvýšenie učiteľských platov. Po novom mali vzrásť najprv o dve percentá a v ďalších rokoch o jedno percento. Tieto zmeny však učiteľov neuspokojili: prvá len odložila problém, druhá nemohla vyvážiť predchádzajúce obdobie, keď reálne mzdy raz klesali, raz stagnovali. Preto sa konali ďalšie zhromaždenia a lokálne, časovo obmedzené štrajky. Jedenásteho februára sa uskutočnilo hlasovanie, ktoré obe odborové organizácie poverilo zvolať „celoštátnu akciu“.

Demonštrácia pred budovou charlestonského Capitolu, ktorá sa konala o týždeň, pritiahla okolo desaťtisíc ľudí. Odbory tu ohlásili dvojdňový štrajk na štvrtok 22. a piatok 23. februára. V tom čase sa už atmosféra viditeľne menila, o čom svedčí aj vyjadrenie jednej z účastníčok pre médiá: „Vydržíme štrajkovať sakramentsky dlhšie než len dva dni. Ja som pripravená na dvadsať, tridsať, hocikoľko dní. Deťom som už povedala, že to bude nadlho.“ Prejavy na demonštrácii obsahovali odkazy na staršiu tradíciu triedneho konfliktu v štáte, ktorá sa spája najmä s baníkmi, ale aj na dovtedy posledný celoštátny učiteľský štrajk z roku 1990. Strach z prípadnej súdnej perzekúcie ustúpil zoči-voči masívnej podpore, ktorú výzva na štrajk získala v radoch zamestnancov.

Štrajk škôl v roku 1990

Vľavo záber z demonštrácie so sviečkami pred Capitolom počas štrajku v roku 1990.
Vpravo podobný záber z roku 2018.

Prvý celoštátny štrajk škôl sa v Západnej Virgínii odohral pred takmer tridsiatimi rokmi. Začal sa v ôsmich okresoch a postupne sa rozšíril na 47 okresov z celkových 55. Zorganizovala ho WVEA a okrem učiteľov sa doň zapojili aj knihovníci. Ostatní nepedagogickí zamestnanci sa nezúčastnili. Štrajk sa skončil postupným zvýšením ročných platov o päťtisíc dolárov počas obdobia troch rokov. Ak túto sumu očistíme o infláciu, predstavuje vyše deväťtisíc súčasných dolárov. Vďaka tomu sa Západná Virgínia v rámci USA na istý čas posunula zo 49. miesta v ohodnotení učiteľov na 34. miesto. Stagnácia platov v ďalšom období však viedla k opačnému pohybu…

Guvernér Justice 21. februára podpísal dvojpercentné zvýšenie platov. Zároveň požiadal PEIA, aby ustúpila od programu Go365, zmrazila výšku poistného na 16 mesiacov a počkala s niektorými ďalšími zmenami. Tieto ústupky, ktoré prišli na poslednú chvíľu, ale ani varovania generálneho prokurátora, že štrajk bude nezákonný, už nedokázali odvrátiť plánované prerušenie práce. Ním začneme v nasledujúcej, druhej časti seriálu.

Príjmy horného percenta sa pritom zväčšili o vyše 74 %, čím sa Západná Virgínia zaraďuje medzi štáty s najväčšou príjmovou nerovnosťou. ↩
Západná Virgínia je častým dejiskom priemyselných nehôd. V roku 1972 po pretrhnutí hrádze odkaliska s banskou vodou v okrese Logan zahynulo 125 ľudí a krajinu zaplavilo päťstotisíc kubíkov znečistenej vody. Nehoda sa stala len deň po tom, čo federálny banský inšpektor vyhlásil stav hrádze za „uspokojivý“. V roku 2014 z chemickej továrne v Charlestone uniklo do pôdy takmer tridsaťtisíc litrov banskej chemikálie MCHM, ktorá na niekoľko dní pripravila asi tristotisíc ľudí o prístup k pitnej vode. Išlo o tretiu vážnu nehodu v chemickom priemysle za obdobie piatich rokov. ↩
Vyšetrovanie Kongresu zistilo, že farmaceutické firmy dodali do mestečka s asi 3000 obyvateľmi okolo 21 miliónov opioidových tabliet za posledných desať rokov. Samozrejme, pre výrobcov týchto liekov bol nárast spotreby vítaný. O epidémii závislosti od opioidov pozri aj filmové dokumenty Dark States: Heroin Town a Heroin(e). Obidva sa odohrávajú v Huntingtone v Západnej Virgínii. ↩
Justice kandidoval ako demokrat, no po zvolení, počas návštevy prezidenta Trumpa v štáte, oznámil svoj prechod k republikánom. ↩
V roku 2017 bol priemerný plat učiteľa v Západnej Virgínii tretí najnižší v USA spomedzi päťdesiatich štátov a oblasti Washingtonu, D. C. Ak sa zohľadnia životné náklady, platy sú deviate najnižšie. ↩
Ide o asi 210, resp. 60 €. Pripomíname, že stále je reč o poistených pacientoch. Na porovnanie, poistenec na Slovensku zaplatí za návštevu urgentného príjmu v prepočte asi 12 dolárov – a aj to len v určitých prípadoch. ↩
Aj na Slovensku existujú určité obmedzenia práva na štrajk verejných zamestnancov. Policajti, hasiči, záchranári, vojaci, prokurátori a sudcovia nesmú štrajkovať. Štrajk zdravotníckych pracovníkov nesmie ohroziť urgentnú starostlivosť, čo de facto znamená zákaz (účinného) štrajku. Učiteľom a ďalším verejným či štátnym zamestnancom však v štrajku nič nebráni. ↩
Patrili medzi ne aj tradičné banícke okresy Mingo, Wyoming a Logan. Prvé dva sa vyznačujú vysokou mierou chudoby (takmer 26 % a takmer 22 %) a všetky majú silnú tradíciu triedneho boja, ktorý sa koncentroval najmä v ťažbe uhlia. ↩