„Plán sa stále zvyšuje, tempo je brutálne.“

20. november 2017
Zaregistrujte sa do nášho newsletteru. Raz mesačne dostanete prehľad nových článkov, informácie z kuchyne o tom, čo sa chystá, rôzne komentáre a zaujímavé tipy.
Uhorková sezóna: s ďalším článkom a newsletterom sa prihlásime v septembri. Dovtedy nás môžete sledovať na Facebooku alebo Instagrame.

Udalosťou roka v slovenskom priemysle bol júnový štrajk vo Volkswagene, ktorý sme podrobne zmapovali v sérii reportáží, veľkom rozhovoreviacdielnom článku. Obrazy z parkoviska v Devínskej Novej Vsi prekryli aj kolektívne vyjednávanie v žilinskej Kii, ktoré sa skončilo už skôr, v apríli. Spor s firmou tu takmer vyústil do štrajku a napokon viedol k plošnému zvýšeniu miezd o 75 eur.

Ďalšie kolektívne vyjednávanie sa v Tepličke nad Váhom naplno rozbehne po Novom roku. Ktovie, čo prinesie: zapôsobí štrajk vo Volkswagene ako inšpirácia na odvážnejšie kroky voči zamestnávateľovi? Prejavia sa rastúce očakávania zamestnancov? Dokážu z priaznivej situácie na trhu práce vyžmýkať, čo to dá? Zdvihnú hlavy aj zamestnanci u dodávateľov, ktorých podmienky sú podstatne horšie?

V každom prípade budeme situáciu sledovať. Na úvod ponúkame rozsiahly rozhovor o pracovných podmienkach, platoch a činnosti odborov v kórejskej automobilke na severe Slovenska. Odpovedá Martin, s ktorým sme sa rozprávali na stanici Žilina-Záriečie. Rozhovor vznikal ešte v lete.

Ako dlho pracuješ v Kii a čo robíš?

V Kii som sedem rokov. Teraz lakujem karosérie, ale už som tam vystriedal štyri linky.

Kde si pred tými siedmimi rokmi začínal?

Takisto v lakovni, ale na brúsení karosérií. V lakovni je spolu asi dvanásť liniek. Celých tých sedem rokov sa pohybujem po lakovni, na rôznych linkách.

Ako si sa tam dostal?

Podal som žiadosť o prijatie do zamestnania. Asi mi pomohlo to, že tam už predtým robil môj strýko. On to tam možno nejako posunul, lebo v tom období ešte nebrali každého. Bolo to v novembri 2010. Prišli sme na pohovor dvanásti, ale prešli hádam piati. Teraz zase firma naháňa všetko, čo má nohy. Bez preháňania, berú všelijaké indivíduá. Nechcem byť povýšenecký, ale myslím si, že kedysi boli požiadavky omnoho prísnejšie.

Prečo si sa rozhodol uchádzať o prácu práve v Kii?

Chcel som získať nové skúsenosti. Celá moja rodina robila po fabrikách, tak som aj ja išiel do fabriky. Nemal som plány, že pôjdem študovať a podobne. A s odstupom času to ani neberiem ako také strašné rozhodnutie. Veľa vecí tam nie je ideálnych, ale dokážem si tam aspoň trochu lepšie zarobiť.

Zamestnanec VW: Všetci sme rovnakí mukli

Prvá časť rozsiahleho rozhovoru so zamestnancom VW.

Nastupoval si ako kmeňový zamestnanec?

Áno, vtedy ani neexistoval inštitút agentúrnych pracovníkov. Agentúrna práca prišla až v období, keď sa zavádzala tretia zmena, teda asi pred šiestimi rokmi.

Bola práca v Kii tvoja prvá?

Predtým som brigádoval cez rôzne študentské servisy, ale inak som nepracoval. Keď som zmaturoval, išiel som na chvíľu do Švédska a potom som prišiel do Kie.

A súvisí nejako práca v Kii s tvojím vzdelaním?

Nie, ja som maturoval na SOŠ poľnohospodárskej. Paradoxne, ľudia bez maturity do Kie nastupujú s najnižšou tarifnou triedou A, bez ohľadu na to, či majú výučný list. No ľudia s maturitou ako ja, hoci nemajú nič spoločné so strojárstvom, nastupujú s vyššou triedou B.

Po siedmich rokoch si v Kii skôr spokojný, alebo už hľadáš niečo iné?

Ja som limitovaný hypotékou, ktorú splácam, takže veľa si nenavyberám. Začal som však externe študovať na vysokej škole a v budúcnosti sa určite budem obzerať po niečom inom. Zatiaľ som tak nejako zmierený s tým, že tam pracujem.

Ako popri práci zvládaš vysokú školu?

V práci striekam karosérie. Táto pozícia je celkom dobrá v tom, že mám bezpečnostné technické prestávky, takže občas sa dá čosi prečítať. Do školy chodím cez víkendy. Veľa si však od toho nesľubujem, je to skôr taký koníček.

„Bez bezpečnostných prestávok by to nevydržal nikto. Nedá sa to robiť ani len dve hodiny v kuse.“

V čom presne spočíva tvoja práca?

Pištoľou striekam tie časti karosérie, ktoré robot nedokáže pokryť. Pracujeme v striekacích kabínach, oblečení v skafandroch so zapojeným vzduchom. Celú našu linku tvorí deväť ľudí. Časť ľudí ofukuje karosériu predtým, než vstúpi k nám na striekanie. V striekacej kabíne sme dvaja. Ja nastriekam svoju časť a idem robiť ďalšiu kapotu, lebo kolega zatiaľ strieka svoje časti. Jedna takáto partia vždy oddychuje, kým druhá ofukuje a strieka. Potom sa vymeníme. Máme to vždy načasované tak, aby nám to vychádzalo od jednej celozávodnej prestávky do ďalšej. Je na našej dohode, ako si to rozdelíme. Počas prestávky sme v oddychovej miestnosti, ktorá je klimatizovaná. V podstate si počas prestávky môžeš robiť, čo chceš.

Je to namáhavé?

Bez bezpečnostných prestávok by to nevydržal nikto. Nedá sa to robiť ani len dve hodiny v kuse. Jednak pre teplo, ale aj preto, lebo stále zaťažuješ jednu ruku, keď zdvíhaš kapoty. Je tam tiež prach, maska sa ti špiní, musíš ju čistiť.

Ako sú v závode zorganizované bežné prestávky, ktoré majú všetci zamestnanci?

Na každej zmene desať plus dvadsať minút. Dvadsať minút na obed je pre väčšinu zamestnancov málo. Dosť ľudí sa tiež sťažuje na spoločnosť, ktorá u nás varí. Ja som nenáročný, pokiaľ ide o jedlo, a na mojej pozícii ani nie je problém s prestávkami, lebo máme aj tie bezpečnostné. Pohodlne sa stíham najesť.

Ako vyzerá zloženie vášho tímu? Aké máte medzi sebou vzťahy?

Sme tam prevažne mladí. Najstarší je senior operátor, teda vlastne tím líder. Na personálne záležitosti sa nemôžem sťažovať, pretože zatiaľ som mal v tíme vždy dobrých chalanov a vzťahy medzi nami sú dobré. Aj pokiaľ ide o nadriadených, mám to teraz celkom dobré. Najmä v kontexte toho, čo často počujem od iných – akí arogantní, povýšeneckí ľudia im robia šéfov.

Kto ťa v práci riadi?

My už sme zohratý tím. Senior operátor zabezpečuje, aby nechýbal materiál a podobne. Keď sú péenky, tak rozhodí robotu tak, aby to vyšlo. Pokiaľ ide o samotnú prácu, už sme zaučení a riadime sa sami.

Od čoho závisí tempo vašej práce?

Od toho, ako je nastavená linka. To je už tri roky veľká téma vo vyjednávaní medzi odbormi a firmou. Hovorí sa tomu „normy spotreby práce“. Berie sa to tak, že si v práci a zamestnávateľ má právo využívať tvoj čas na sto percent. Je však rozdiel, či tých sto percent času robíš v pokluse, alebo v šprinte. V slovenskej legislatíve táto problematika nie je dobre spracovaná a Kia to využíva. Tempo práce a obsadenie montážnych liniek prispôsobuje jedinému cieľu, a to je plnenie produkčného plánu.

Máš pocit, že práca sa postupne zrýchľuje?

Nieže pocit, to je skrátka tak. Potvrdí to každý. Plán sa stále zvyšuje, teraz robíme denne 480 áut. To tempo je brutálne, všetko sa robí v menej ako minútovom takte.

Dokedy sa tempo dá zvyšovať?

Neviem, ja som tie linky neprojektoval. No myslím si, že ak by chceli, ešte to dokážu zrýchliť. Tam ide už len o to, koľko znesú ľudia.

Spomínal si častejšie prestávky, bez ktorých by tvoja práca bola neznesiteľná. Chodíš z práce unavený?

Dá sa to vydržať, ale občas som aj pekne zničený, rovnako ako chlapi a baby na iných linkách. Pracujem v trojzmennej prevádzke. Víkendy mám voľné okrem nadčasov, na ktoré nemusím chodiť, ak nechcem. V tomto režime pracuje celá lakovňa okrem údržby a robotechnikov. Tí majú dvanásťhodinové zmeny.

Všímaš si, že z dlhodobého hľadiska sa pracovné pozície spájajú, takže úkony, ktoré predtým robili viacerí ľudia, dnes vykonáva menej ľudí?

Jasné. „Racionalizácia výrobného procesu“ je v tejto firme dlhodobý trend. To môže zvrátiť len aktivita zamestnancov. Na súčasnej pozícii nepracujem tak dlho, aby som vedel presne posúdiť, ako sa z dlhodobého hľadiska zredukoval počet ľudí, ale viem, že na iných linkách robievalo viac ľudí. Druhá striekacia linka sa robotizovala, takže odtiaľ presunuli ľudí inam. Nie je to zďaleka len môj názor, že nároky na zamestnancov sa stále zvyšujú.

Marián z Volkswagenu nám v rozhovore povedal, že vždy, keď vidia k linke prichádzať človeka z kancelárie, inštinktívne spomalia a pracujú presne podľa predpisov. Poznáš to aj zo svojej práce?

Jasné. Keď sa merala hlučnosť, tak sa len zakričalo, „Už idú, už idú! Používajte brúsky!“ a všetci hneď robili rachot. To aby sme náhodou neprišli o príplatky za prácu v hlučnom prostredí. Mne zase merali zaťaženie končatín pomocou takých senzorov na rukách. Tak som sa tiež snažil všetko čo najviac zdvíhať. Príplatky sú zaujímavá a úplne oprávnená časť mzdy.

Hovoril si, že toto nie je tvoja prvá pozícia v lakovni. Aké boli tie predtým?

Najprv to bolo mokré brúsenie, potom suché brúsenie a opravy. Brúsenie je vlastne príprava na lakovanie. Karosérie idú po linke, ktorá má pätnásť, dvadsať metrov. Je tam okolo desať ľudí a každý má svoju časť karosérie, ktorú brúsi.

Keď si nastupoval, už si vedel, na ktorej pozícii skončíš?

Nie, ja som v dotazníku len zaškrtol lakovňu, lebo tam robil ten môj známy. Na konkrétnu linku ma pridelili, až keď som tam prišiel. Na začiatku bolo trojdňové vstupné školenie vo vzdelávacom centre. Potom nás rozdelili na jednotlivé pozície. Zaškoľovanie na samotnú prácu už prebiehalo tam.

Ako vyzeralo vstupné školenie?

Snažili sa to poňať tak širokospektrálne. Od BOZP cez firemnú kontrolu až po code of conduct [kódex správania] a všetky tieto veci. Sčasti to bola taká vymyváreň mozgov, ale našli sa tam aj zaujímavé veci.

Dá sa povedať, že si postúpil z menej kvalifikovaných na kvalifikovanejšiu pozíciu?

To nie. Na striekanie karosérií som sa vypýtal sám, lebo tam môžem získať o triedu vyšší plat. Na tých predchádzajúcich pozíciách som sa už platovo nemal kam posunúť. Zároveň mám nárok na rizikový príplatok, za ergonómiu, za prácu v hluku, ale aj za vystavenie chemikáliám. Spolu mi to robí dosť peňazí navyše.

Znamená to, že na jednotlivých pozíciách sú platové stropy?

Áno. Na drvivej väčšine miest je stropom tarifná trieda D. V striekacích kabínach je to trieda E, vzhľadom na to, že je to ťažšia práca.

„Platové stropy ľudí rozčuľujú asi najviac. Aj preto chceli ísť v tomto roku do štrajku.“

Ak sa na to pozrieme z hľadiska celej fabriky, je tvoja súčasná tarifná trieda nadpriemerná?

Áno. Priemerná trieda je D, do nej patrí možno 2600 ľudí z 3600. Snáď pre deväťdesiat percent ľudí vo fabrike je to zároveň strop. Tabuľka tarifných tried má dva riadky. V dolnom riadku sú administratívni zamestnanci, v hornom sú zamestnanci výroby. Sú tam stĺpce A až F, a potom G1, G2 a G3. Supervízori a vedúci zmeny majú tieto géčka. Výrobní pracovníci maximálne F, to sú senior operátori.

Ktorá pozícia, okrem tvojej, má nárok na tarifnú triedu E?

V lakovni sú to ešte striekači laku, údržba a robotechnici, ak sa nemýlim. Neviem, ako je to na montáži – možno aj nikto.

Noví zamestnanci začínajú na áčku?

Ako hovorím, závisí to od vzdelania. Ľudia bez maturity dostanú áčko, s maturitou béčko. A takisto človeka, ktorý už má niečo odrobené, môžu zaradiť do béčka. A ak náhodou zoberú povedzme štyridsaťročného chlapa, tak mu zase nemôžu dať béčko. Dajú mu rovno céčko. Ale toto ber len ako príklad.

Ak niekto dosiahne strop na svojej pozícii, napríklad tarifnú triedu D, aké má možnosti zvýšiť svoj príjem?

Bežne len pomocou vyššieho osobného ohodnotenia. Lenže to je najviac 15 % základného platu, vždy po dobu troch mesiacov. Udeľuje sa na základe písomného hodnotenia supervízora. Tento príplatok je odstupňovaný: nula, päť, sedem, desať a pätnásť percent. To najvyššie osobné ohodnotenie som zatiaľ nikdy nemal. Platové stropy ľudí rozčuľujú asi najviac. Aj preto chceli ísť v tomto roku do štrajku. Firma na to počas štrajkovej pohotovosti zareagovala prísľubom, že do konca októbra nám predstaví svoj model riešenia platových stropov.

Problémom v Kii teda nie sú ani tak nízke platy, ako skôr to, že ľudia narážajú na platové stropy?

Áno. Zamestnanec dosiahne strop a jediná jeho možnosť, ako prísť k vyššiemu platu, je cez kolektívne vyjednávanie.

Koľko teda zarobíš?

Ak za mesiac odpracujem jednu-dve soboty nadčas, tak mám čistý mesačný príjem nad tisíc eur. Nikdy to nie je viac ako tisícsto. V tom už sú započítané všetky rizikové príplatky a podobne. Ak pripočítame aj všetky bonusy, priemer je okolo tých 1200 €.

Aké sú to bonusy?

Polročný bonus, teda vlastne trinásty plat, ktorý chodí v júni, je asi 50 % hrubého mesačného platu. V decembri dostávame druhý polročný bonus, znova asi polovica hrubého platu. Okrem toho dostávame štvrťročné motivačné bonusy, ktoré sú určené ako maximálne 30 % hrubého platu. Tieto príplatky sú však podmienené tým, že sa splní plán. A ak sa splní, tak na konci roka ešte dostaneme produkčný bonus, ktorý závisí od výsledku firmy. Naposledy to bolo 725 či 750 €.

Majú na tieto bonusy nárok aj agentúrni?

Áno, majú na ne nárok všetci agentúrni zamestnanci, ktorí pracujú v Kii. Zaručuje im to kolektívna zmluva.

Koľko si zarábal, keď si nastupoval?

Prvý plat som mal, ak si dobre pamätám, 520 eur v čistom. Počas prvých troch mesiacov som ako nový zamestnanec mal ešte znížený plat o 30 eur. Firma to zdôvodňovala tým, že ľudia sa vtedy len zaúčajú. Tohtoročným kolektívnym vyjednávaním sme toto obdobie skrátili na mesiac. Zároveň človek počas prvého roka nemal nárok na osobné hodnotenie. To sme takisto zmenili, už je to len polrok. Keď si na to spomínam, v začiatkoch som mesačne zarobil okolo šesťsto eur v čistom, ak som občas išiel na výrobnú sobotu.

Na nadčasy chodíš dobrovoľne a pre peniaze, alebo vo firme existuje nejaký druh nátlaku?

Pre peniaze. Ak by som nechcel, tak na nadčasy nemusím chodiť. Od novoprijatých zamestnancov sa síce akosi očakáva, že aj v tomto preukážu lojalitu, ale nútiť nikoho nemôžu. S priamym nátlakom som sa ani nestretol. Na niektorých výrobných oddeleniach sa však nadriadení vyhrážali zamestnancom nižším osobným hodnotením, ohľadom dovolenky alebo preradením na inú linku.

Akú životnú úroveň ti umožňuje tvoj súčasný príjem? Ako si na tom v porovnaní so svojimi rovesníkmi?

Keby som nebol zadlžený, teda nemal tú hypotéku, tak by som na tom bol veľmi dobre. Keď započítam hypotéku, inkaso, energie, aj nejaké sporenie, ktoré mám nastavené, tak mi každý mesiac odíde dokopy 850 eur. Zostane mi okolo 150 – 250 eur. Je pravda, že niekedy trochu rozhadzujem. Ak niečo chcem, tak si to kúpim. Napríklad sa snažím kvalitnejšie sa stravovať, a to sa nazbiera. Keby som bol trochu šetrnejší, tak medzi svojimi rovesníkmi v regióne patrím k horným asi tridsiatim percentám.

Existuje nejaká oblasť života, do ktorej by si chcel investovať viac peňazí, ale nemôžeš si to dovoliť?

Ťažko povedať. Teraz necítim nejaký nedostatok a snažím sa urobiť si každý mesiac niečím radosť. Kúpiť si nejakú „zbytočnosť“, napríklad knihu. Niekedy sa však stane, že týždeň pred výplatou volám mame, či mi požičia dvacku.

V podobnej situácii sú aj ostatní kolegovia z lakovne?

Nie, vôbec nie. U každého je to inak. Veľa závisí od toho, či má človek dieťa. A je to aj o prístupe k životu. Ja si tie peniaze užijem, keď sa dá. Iní kolegovia šetria. Mám jedného kolegu, ktorý nakupuje zväčša v akcii. Ale veď tie peniaze si zarobil každý tvrdou prácou, tak s nimi zaobchádza, ako chce…

Tarifnou triedou E si teda dosiahol platový strop. Čo môžeš robiť preto, aby si si ešte zlepšil príjem?

Tvrdšie kolektívne vyjednávať (úsmev). Alebo sa snažiť o lepšie osobné ohodnotenie, ale to by v mojom prípade znamenalo rozdiel piatich percent hrubého platu. Alebo sa môžem stať senior operátorom, ktorý má platovú triedu F. Ja však ani nemám ambíciu ísť na riadiacu pozíciu. Radšej si odkrútim svojich osem hodín a idem domov. Práca senior operátora je asi najnevďačnejšia, pretože na teba tlačia zdola aj zhora.

So svojou tarifnou triedou patríš k lepšie zarábajúcim zamestnancom výroby. S akým príjmom môžu počítať ľudia v áčku, béčku?

Myslím, že je to okolo sedemsto v čistom, vrátane nadčasov a príplatkov. Jeden známy, ktorý tam robí tretí mesiac, berie 720 €. Nie som si však istý, v ktorej je triede.

Ako sa v Žiline žije z takého príjmu?

Jednoizbový byt v širšom centre vyjde na asi 350 €, niekde už aj s energiami. Na začiatok to nie je také zlé. Nakoniec, Kia sa aj rada chváli tým, že platí nadpriemerne v regióne. Lenže to sa asi trošku aj dá čakať od takej veľkej korporácie. Veď to nie je zelovoc niekde na rohu.

Dá sa povedať, že v žilinskom kraji je Kia najlepší zamestnávateľ?

V segmente strojárskeho priemyslu určite áno. Lenže ja sa na to pozerám z pozície človeka, ktorý tam pracuje už roky. Možno nástupné platy sú v iných podnikoch lepšie – predpokladám, že niektoré firmy už v tomto prekonali Kiu. Nahráva tomu aj situácia na trhu práce. Z dlhodobejšieho hľadiska si však človek v Kii zarobí asi najlepšie v regióne.

Týka sa to aj agentúrnych pracovníkov?

Do istej miery áno, lebo agentúrny zamestnanec môže po roku prejsť do kmeňa. Niekedy sa však stáva, že ako agentúrny zamestnanec má človek tarifnú triedu C, no pri prechode do kmeňa sa mu zníži na triedu B.

Koľko agentúrnych zamestnancov pracuje v továrni?

Je ich okolo 300.

Aké ďalšie firmy pracujú priamo v továrni? Čo robia a koľko majú zamestnancov?

Je ich niekoľko. Dodávateľom kórejských dielov je Glovis, ktorý má vyše 400 zamestnancov [Tento a ďalšie údaje o počte zamestnancov dodávateľov alebo o výške miezd v týchto spoločnostiach sú len odhady nášho respondenta – pozn. red.]. Firma HMSK má na starosti hospodárenie s odpadmi a zamestnáva vyše 60 ľudí. Sklady má pod palcom HMSK Logistics s asi 250 zamestnancami. Firma Adampol, ktorá zamestnáva okolo tristo ľudí, pripravuje autá na prepravu k dílerom. Priamo v areáli pôsobí aj firma Mobis, ktorá je dodávateľom rôznych dielov, napríklad palubných dosiek. Pracuje u nej 1800 zamestnancov. Logistické služby pre motorárne poskytuje spoločnosť Pac-tra s asi 50 zamestnancami.

„V autobusoch je často smrad, podľa ktorého vieš, že kopa ľudí funguje vďaka Theraflu.“

Koľko mesačne odpracuješ nadčas?

Zvyčajne odrobím dve soboty, alebo po jednej sobote a nedeli, takže dokopy je to tých šestnásť hodín. Zdá sa mi, že počet nadčasových hodní je aj nejako ohraničený – prepláca sa najviac 32 hodín za mesiac, zvyšok môžeš čerpať ako náhradné voľno.

Na nadčasy teda nechodíš po bežnej zmene, ale v dni, keď inak nepracuješ.

Jasné. Keby som išiel na šestnástku, po práci by som nevedel, ako sa volám. Toto ľudia veľmi nerobia.

A čo normálnych osem hodín plus štyri hodiny nadčas?

To sa ešte dá. Občas, ale naozaj veľmi zriedka, tak robím.

Vravíš, že si s platom relatívne spokojný. Ako je to s časom? Ako znášaš trojzmennú prevádzku?

Tam hrá úlohu aj to, že som na to skrátka zvyknutý. Práca na tri zmeny má aj svoje výhody. Zmeny sa mi striedajú po týždni: týždeň ranná, týždeň nočná a týždeň poobedňajšia. Keď máš poobedňajšiu zmenu, doobeda si vybavíš, čo potrebuješ. Ľudia, ktorí robia v kancelárii, prídu do práce na siedmu, odídu o pol štvrtej, a už nič nevybavia. Keď musia zájsť niekam na úrad, berú si na to dovolenku. Má to však aj nevýhody. Keď robíš nočné, zabiješ celé dni. Keď v sobotu ráno skončíš, z víkendu nemáš nič, ak sa chceš normálne vyspať.

Ako na teba vplýva práca v noci? Človek je vtedy predsa len pomalší, ťažšie sa pohybuje…

To áno. Ja som zatiaľ relatívne mladý, takže to zvládam. Kritická je nočná vo štvrtok. V piatok sa už teším na víkend, takže mi to ubehne.

Koľko máš dovolenky, a akú časť reálne využívaš?

Spolu mám dvadsať dní dovolenky, z toho desať dní naplánuje zamestnávateľ ako celozávodnú. Medzi sviatkami sa nevyrába ďalšie tri-štyri dni, takže reálne disponujem asi šiestimi dňami. Ja ich využívam aj v súvislosti so školou – napríklad, keď mám skúšky. Dovolenky si plánujeme v kalendári tak, aby sa neprekrývali, ale ak si súrne potrebujem vziať voľno, obvykle sa to dá. Mimochodom, v minulosti sa vyskytovali určité problémy. Povedalo sa, že v pondelky a piatky sa jednoducho nebudú dávať dovolenky. Samozrejme, keď si urobil trochu hurhaj, nakoniec ti ju vždy dali, ale takto to na nás skúšali…

Ďalším spôsobom, ako získať trochu voľna, je návšteva lekára, teda známy „paragraf“. Využívaš to?

Áno, pečiatka od lekára platí pol dňa. Samozrejme, nie na poobedňajšej alebo nočnej zmene. Vtedy ľudia využívajú skôr darovanie krvi, lebo pri ňom máš nárok na celodenné voľno a môžeš ho využiť raz za tri mesiace. Voľna je málo, a tak ľudia chodia do roboty chorí. Chrípku treba vyležať a na to potrebuješ aspoň týždeň. Pri štyroch dňoch PN sa ti síce ešte nekráti žiadny bonus, ale prichádzaš o príjem z normálnej výplaty. V autobusoch je často smrad, podľa ktorého vieš, že kopa ľudí funguje vďaka Theraflu.

„Kolega odbehol na záchod, že mu je zle. Sadol si, začalo ho triasť, tak som zavolal sanitku. Kolaps z vyčerpania.“

Hovorili sme o tom, že práca na lakovni je ťažká. Je aj nebezpečná? Vyskytujú sa úrazy?

Na lakovni ich nebýva veľa. Občas sa niekto poreže o ostrú hranu karosérie alebo sa niekomu zasekne noha v skidoch, na ktorých drží karoséria. Dávnejšie sa stalo – ja som pri tom nebol, ale hovorili mi o tom – že sa pod jedným človekom prepadol rošt, na ktorom pri práci stojíme. Spadol do hĺbky asi jeden a pol, dva metre. Dnes je to už zabezpečené. Celkovo sa v podniku dáva veľký pozor na bezpečnosť, to im treba nechať. Napríklad, keď sa na linke vykonáva nejaká oprava, údržbár zamkne zapínanie linky. Nemôže sa teda stať, že by ju niekto omylom zapol. Keď údržbár odchádza, zase ju odomkne.

Aká je situácia v ostatných halách?

Na montáži sú bežné kolapsy. Aj kolegovi na lakovni sa to stalo, na nočnej. Odbehol na záchod, že mu je nejako zle. Sadol si ku mne, začalo ho triasť, tak som mu zavolal sanitku. Kolaps z vyčerpania. Sanitky vraj chodievajú stále. My o tom ani nemusíme hneď vedieť, lebo v lakovni sme uzavretá linka a rozprávame sa len my ôsmi medzi sebou, ako na psychiatrii (smiech). Ak sa niečo také stane, dozvieme sa to od ostatných. Teplo je v tejto práci vážny problém. Lenže kde je vôľa, tam je cesta – okrem toho, že haly by mohli byť klimatizované, dali by sa tiež častejšie využívať teplotné prestávky, alebo by ľudia mohli rotovať a častejšie sa ochladzovať.

A čo vážnejšie úrazy?

Občas sa prihodia, ale nie sú časté. Pamätám si jeden smrteľný. Ten človek nebol zamestnanec Kie, pracoval pri lise na kartóny. Taký starší pán. Spadol do toho lisu tak nešťastne, že si preťal hlavu.

Stretol si sa medzi kolegami s dlhodobými zdravotnými problémami, ktoré by mohli súvisieť s prácou?

Áno, z dlhodobého hľadiska táto práca prináša choroby pohybového ústrojenstva, je tam jednostranná záťaž, trpia kĺby… Na montáži sa k tomu pridávajú vibrácie z uťahovačiek, ľudia sú pri práci skrčení. Pokiaľ ide o ergonómiu práce, firma sa tvári, že všetko riešia. Ale oni „všetko riešia“ už trinásť rokov. Každá vec, ktorá si vyžaduje nejaké investície, zrejme podlieha internému schvaľovaniu v koncerne, a asi aj preto sa to tak naťahuje.

Na linke tvoríte tím. Dostávate aj nejaké skupinové ohodnotenie?

Nie, máme len individuálne príplatky. Na konci roka nám dajú po desať eur, aby sme si išli ako tím posedieť.

Vaším bezprostredným nadriadeným je senior operátor. Ako funguje postup z operátora na túto pozíciu?

Zväčša sa musí uvoľniť miesto. Výnimkou bolo napríklad obdobie, keď otvárali tretiu zmenu.

Sú senior operátori spokojní? Majú pocit, že si ich firma váži?

Mnohí z nich sú veľmi hrdí na túto pozíciu. Môj vedúci je v pohode. Myslím si, že je celkom obľúbený a prácu berie asi tak ako ja. Senior operátori tiež zväčša podporovali kolektívne vyjednávanie. A myslím si, že aj väčšina supervízorov sa k vyjednávaniu stavala pozitívne, len to nemohli dať otvorene najavo. Na druhej strane, sú medzi nimi aj karieristi. Kia tam potrebuje mať ľudí, na ktorých sa ľudia sťažujú, ale iba anonymne, lebo sa boja. Na riadiacich pozíciách skrátka potrebujú takýchto ľudí, lebo oni udržiavajú poslušnosť.

Ako vyzerá organizačná štruktúra nad senior operátorom?

Priamo nad ním je supervízor, ktorý má na starosti napríklad dve linky, ako kde. Ak by si zlepšil kvalifikáciu, dorobil vysokú školu, tak by ho mohli povýšiť na špecialistu. Supervízorovi stačí maturitné vzdelanie. Ak sa nemýlim, špecialisti majú najmenej bakalárske vzdelanie technického smeru. Nad supervízorom stojí vedúci zmeny, ktorý riadi halu. A potom je tam osem-desať darmožráčov, to sú manažéri. Keď som nastupoval, bol to jeden manažér, ktorý mal štyroch asistentov. Teraz je tam asi šesť manažérov a jeden asistent (smiech). Oni sú v tom dolnom riadku tabuľky tarifných tried, ktorú som spomínal. Jediná možnosť, ako prísť k vyššiemu platu, je pre nich povýšenie na vyššiu manažérsku pozíciu.

Prichádzate do styku aj s kórejským manažmentom? Ako ho vnímajú zamestnanci?

S kórejskými manažérmi máme do činenia len v kolektívnom vyjednávaní. Firma to už prezentuje tak, že túto fabriku riadia Slováci. Na jednotlivých oddeleniach ešte sú kórejskí koordinátori, ale zmenoví majstri a podobne sú všetko Slováci. Povedal by som, že medzi ľuďmi prevažuje názor, že Kórejci by aj dali viac, ale Slováci sú chamtiví. Ja si myslím, že to je dosť krátkozraký pohľad, firma predsa má nejakú jednotnú stratégiu.

Okrem výrobných zamestnancov sú v Kii aj „ofisáci“ – kancelársky personál, ktorý ma na starosti administratívne záležitosti či plánovanie výroby. Ako je to so vzťahmi medzi jednými a druhými? Prichádzate vôbec do styku?

Áno, na obede. Nemáme však nejaké blízke vzťahy.

Máte v tíme v lakovni aj nejaké ženy?

Nie. Myslím si, že by sa tam ťažko uplatnili. Striekanie s pištoľou nie je práca pre ženy. V lakovni však pracujú aj ženy, ale na kontrole kvality, prípadne tmelia.

Aké ďalšie oddelenia sú v továrni?

Lisovňa, zvarovňa, lakovňa, montáž a dve motorárne. Najviac ľudí pracuje suverénne na montáži. Potom asi u nás, v lakovni, a potom v zvarovni a lisovni.

Pokiaľ ide o vek a pohlavie, existujú rozdiely medzi zložením personálu v halách, resp. na jednotlivých linkách? Podľa informácií z konca roku 2016 je priemerný vek v továrni 35 rokov.

Nad tým som sa nikdy nezamýšľal. Napríklad v lisovni pracuje len pár ľudí, všetko chlapi… Ale dodávku dielov na linky robia najmä ženy, ktoré sú zamestnané v externej firme Glovis. Ak berieme do úvahy len zamestnancov Kie, najviac žien je asi na montáži.

Tam je väčšina mladých ľudí, nie?

Práveže ani nie. Ani ženy na lakovni nie sú všetko vyslovene mladé baby. Sú tam aj také, ale povedal by som, že viac je tých tridsaťročných a starších. Myslím, že priemerný vek je okolo dvadsaťosem, tridsať rokov.

„Keď som tam prišiel, tak som si pomyslel, ‚Panebože, tu to vyzerá tak, že o pol roka odtiaľto poletím do vesmíru!‛. Ale už som vytriezvel a pripadá mi to ako štandard.“

Myslíš si, že sa veková skladba fabriky postupne mení? Alebo sa pracovná sila neustále dopĺňa o mladých ľudí?

Berú najmä mladých. Starého ani nevezmú, alebo ho vezmú cez agentúru. Nedávno z Mobisu prestúpil jeden kolega, ktorý hneď povedal, že pod agentúrou nebude robiť. Že chce ísť pod Kiu. Tak mu to aj umožnili. Rozumieš, oni teraz potrebujú všetko. Zároveň je u najmladších aj najväčšia fluktuácia. Priemerná dĺžka obdobia, ktoré tam operátor vydrží, je šesť až sedem rokov. Takže časom sa to tam musí nejako točiť.

Čo je dôvodom fluktuácie?

Jednak celkové pracovné prostredie, ale aj to, že keď tam nastúpi dvadsaťročný chalan a dostane platovú triedu B, tak si dobre rozmyslí, či za také peniaze bude robiť. A to ani nehovorím o agentúre, kde je navyše všetko neisté. Takže ľudia sa otáčajú na päte, odrobia dva dni a už sa neukážu. Ak niekto dostane ponuku na niečo lepšie alebo pokojnejšie, tak ochotne obetuje tých sto, stopäťdesiat eur, a odíde inam. Nie každému vyhovuje trojzmenná prevádzka. Nie každému vyhovuje, že robí ako robot stále to isté. Vlastne to nevyhovuje skoro nikomu.

Myslíš si, že miera fluktuácie sa postupne zvyšuje?

Ťažko povedať. Keď začínala tretia zmena, tak firma nabrala veľa ľudí. Chvíľu potom začali brať ľudí aj cez agentúry. Asi po roku sa stalo, že na každej linke nejakým ľuďom, už zaučeným, nepredĺžili zmluvy. A teraz sa im to vypomstilo. Vtedy sa zbavili ľudí, ktorí by aj chceli robiť.

Kia v súčasnosti naberá veľa ľudí. Je to preto, lebo sa rozširuje výroba?

Áno, ale je to aj fluktuáciou. Myslím si, že dlhodobo to bude problém. Ako hovorím, pred časom niektorým zaučeným ľuďom nepredĺžili zmluvy. Ďalší postupne odchádzajú, a mladých to tam veľmi neťahá. Tí, čo prichádzajú cez agentúry, sa neustále točia. Je tam napríklad jedna linka na tmelenie, taká nevďačná a akoby „za trest“, lebo je to nanič robota a tí ľudia sa tam narobia. Supervízor tam podľa mňa nerobí nič iné, len vypisuje ľuďom nástupné a výstupné papiere.

Čo by pomohlo znížiť fluktuáciu? Vyššie mzdy, iná organizácia pracovného času, lepšie pracovné prostredie?

Pokiaľ ide o prostredie, napríklad v oddychových zónach, to je celkom dobré. Ak tam príde niekto, kto desaťročia robil v Závode na výrobu ložísk v Kysuckom Novom Meste, tak tým musí byť očarený. Keď som tam prišiel ja, tak som si pomyslel, „Panebože, tu to vyzerá tak, že o pol roka odtiaľto poletím do vesmíru!“ (smiech). Ale už som vytriezvel a pripadá mi to ako štandard. A to je práve to – mladí ľudia dnes majú trošku iné očakávania než ľudia, ktorí v strojárňach začínali ešte za socializmu. Podľa mňa sa to kedysi prezentovalo tak, že pracovná sila je na Slovensku lacná, neorganizovaná, nefungujú tu odbory. V Kii vlastne ani nemali nikdy vzniknúť. A firma akoby stále vychádza z tejto predstavy, lenže pomaly prichádza na to, že Slovensko sa mení, ľudia cestujú, vidia to, vedia, ako sa žije inde. A zvlášť tí mladí.

Pokračovanie o týždeň.


Všetky časti seriálu