Zaregistrujte sa do nášho newsletteru. Raz mesačne dostanete prehľad nových článkov, informácie z kuchyne o tom, čo sa chystá, rôzne komentáre a zaujímavé tipy.

Čo hovoria dáta?

Naše predbežné závery teraz využijeme pri práci s údajmi o skladbe zamestnanosti na Slovensku v roku 2015. Pokúsime sa odhadnúť veľkosť triedy pracujúcich a jej vnútornú štruktúru. Budeme používať rozlíšenia, ktoré sme už načrtli – „jadro“, „rezervná armáda“, „okolie jadra“. Naše skúmanie však možno bude zaujímať aj čitateľov a čitateľky, ktorí a ktoré majú nejaké výhrady k chápaniu pracujúcej triedy, ktoré sme tu predstavili.

Obyvateľstvo Slovenska v roku 2015

V roku 2015 malo Slovensko 5 421 349 obyvateľov. Z toho asi 830-tisíc tvorili deti do pätnásť rokov a asi 894-tisíc ľudia nad 65 rokov. Zvyšných asi 3,83 milióna ľudí sa takmer presne z jednej polovice skladalo z mužov, z druhej zo žien. Táto skupina zahŕňa učňov a študentov (spolu asi 429-tisíc), zamestnaných, nezamestnaných, ľudí v predčasnom dôchodku, invalidov atď.

Zamestnanosť a nezamestnanosť

V kategórii nad 15 rokov bolo zamestnaných (v zmysle: ekonomicky aktívnych) 2,424 milióna ľudí (z toho asi 44 % žien). To je necelých 45 % celkovej populácie, alebo asi 51 % populácie vo veku nad pätnásť rokov.

Len čosi vyše tri percentá zamestnaných pracovali v poľnohospodárstve a príbuzných činnostiach. V priemysle (t. j. v ťažbe a dobývaní, v priemyselnej výrobe a v sieťových odvetviach) a stavebníctve pracovalo spolu asi 36 % všetkých zamestnaných. v súkromných službách (veľko- a maloobchod, doprava a skladovanie, ubytovanie a stravovanie, informácie a komunikácia, financie a poisťovníctvo, reality, odborné, vedecké a technické činnosti, administratívne činnosti) bolo zamestnaných asi 34 % ľudí. Zvyšných 27 percent zamestnanosti tvorí najmä verejný sektor: verejná správa a obrana (takmer 9 %), vzdelávanie (asi 7 %), zdravotníctvo a sociálne služby (asi 7 %).¹

Pozrime sa na zamestnanosť z perspektívy „produktívnych“ častí ekonomiky. Ako sme už uviedli, niektoré činnosti podnikov, ktoré pôsobia v zdanlivo neproduktívnych odvetviach (napr. v obchode), môžu byť produktívne. Pôjde teda len o približný odhad. Aby sme váhu produktívnych odvetví neprecenili, niektoré odvetvia radšej úplne vylúčime. V poľnohospodárstve, priemysle, stavebníctve, doprave a skladovaní, ubytovaní a stravovaní, informáciách a komunikácii teda pracovalo spolu asi 53 % všetkých zamestnaných. Vylúčili sme prípadné produktívne činnosti v obchode, v odborných, vedeckých a technických činnostiach, v umení a rekreácii, ale tiež v súkromných firmách, ktoré sa zaoberajú vzdelávaním či zdravotnou starostlivosťou a preto jednoznačne patria k produktívnej časti ekonomiky, no v údajoch ich nedokážeme jasne odlíšiť od verejného sektora. Zároveň tu predpokladáme, že poľnohospodárstvo je bežným odvetvím kapitalistického podnikania a samostatne hospodáriaci malí vlastníci v ňom nehrajú žiadnu úlohu.

Týchto 53 % tvoria podnikatelia, produktívni zamestnanci a neproduktívni zamestnanci z odvetví, ktoré sme označili za produktívne. Najväčšiu časť z nich tvoria ľudia, ktorí pôsobia v priemyselnej výrobe (takmer 25 % celkovej zamestnanosti), v stavebníctve (necelých 9 %) a v doprave a skladovaní (asi 7 %). Z dlhodobého hľadiska podiel všetkých produktívnych odvetví na celkovej zamestnanosti klesá: v roku 2008 tvorili asi 55 % zamestnanosti, v roku 1998 57 %. Tento presun súvisí jednak s poklesom zamestnanosti v poľnohospodárstve (dlhodobo, v celom období), v priemysle a stavebníctve (len v období od krízy), a s nárastom zamestnanosti vo verejnom sektore (po roku 2008 a najmä vo verejnej správe).

Zvyšných 47 % tvoria podnikatelia a zamestnanci neproduktívnych odvetví súkromného sektora (pripomíname, že ide aj o ľudí, ktorí vykonávajú produktívne činnosti) a všetci zamestnanci verejného sektora. Z jednotlivých odvetví sú tu najvýraznejšie zastúpené: veľko- a maloobchod (dlhodobo okolo 12 % celkovej zamestnanosti), verejná správa a obrana (takmer 9 %) a školstvo a zdravotníctvo (po 7 %).

V roku 2015 bolo na Slovensku 314-tisíc nezamestnaných, z čoho 50 % tvorili ženy. Miera nezamestnanosti na Slovensku už dlhšie klesá. Podiel dlhodobej nezamestnanosti na celkovej nezamestnanosti sa teda zvyšuje (ako prví sa zamestnávajú tí, ktorí boli nezamestnaní kratšie) – v roku 2015 išlo o necelých 66 % celkovej nezamestnanosti (čiže 207-tisíc ľudí, z ktorých opäť presne polovicu tvoria ženy). Tesne pred krízou, v roku 2007, predstavovali dlhodobo nezamestnaní až takmer 75 % celkovej nezamestnanosti, z čoho je zrejmé, že slovenská ekonomika ešte má isté rezervy a nezamesntanosť môže ďalej klesať (resp. prinajmenšom to tak bolo v roku 2015). Ak by sa zamestnali všetci okrem dlhodobo nezamestnaných, miera nezamestnanosti by klesla na asi 7,5 %. Na takej úrovni však nebola nikdy po roku 1990.

Pozrime sa teraz bližšie na štruktúru každej z troch častí, ktoré sme identifikovali: produktívne odvetvia, neproduktívne odvetvia (vrátane verejného sektora) a nezamestnaní.

„Jadro“

Asi 44 % všetkých zamestnaných v produktívnych odvetviach tvoria kvalifikovaní zamestnanci priemyslu. Táto kategória zahŕňa „tradičné“ robotnícke povolania (operátori strojov, vodiči, rôzni kvalifikovaní robotníci ako elektrikári a pod.). Ďalších necelých 14 % sú „zamestnanci s nižším postavením“, teda pomocní robotníci, upratovači a rôzne nekvalifikované sily. (Patria sem aj predavači, no keďže hovoríme o produktívnych odvetviach, zrejme tvoria len malú časť celkovej zamestnanosti v tejto kategórii.)

Asi jedenásť percent predstavujú technici a odborní zamestnanci. Táto kategória zahŕňa veľmi rôznorodé profesie, ktoré zväčša nevyžadujú vysokoškolské vzdelanie. Vo všeobecnosti sem patria technickí a vedeckí odborníci nižšej úrovne, zamestnanci obchodných oddelení, ale tiež (v zdravotníctve, ktoré si teraz nevšímame) zdravotné sestry. V produktívnych odvetviach zrejme pôjde jednak o tých, ktorí vykonávajú produktívnu činnosť, ktorá zahŕňa aj značný podiel duševnej práce, ale tiež o ľudí, ktorých práca je prevažne neproduktívna (napr. obchodné činnosti).

Ďalších 8 % sú administratívni pracovníci: účtovníci a rôzni spracovatelia číselných dát, pracovníci služieb zákazníkom, ale napríklad aj ostraha. Možno predpokladať, že títo zamestnanci vykonávajú (aj v rámci produktívnych odvetví) prevažne neproduktívnu prácu.

Asi 4 % zamestnanosti v produktívnych odvetviach tvoria tzv. špecialisti (angl. professionals). Vo všeobecnosti ide o profesie, ktoré vyžadujú vyššiu kvalifikáciu (vysokoškolské vzdelanie). Z hľadiska celej ekonomiky sem patria napríklad lekári, vedci či učitelia, ale aj architekti, sudcovia či novinári. V produktívnych odvetviach ide jednak o vyššie postavených odborníkov v oblasti obchodu, marketingu, personalistiky a riadenia (prevažne neproduktívne činnosti), ale tiež programátorov a rôznych špecialistov IT, „inžinierov“, projektantov, dizajnérov, konštruktérov atď. Práca tých druhých nie je manuálna, ale je produktívna. Zahŕňa v podstate všetku duševnú prácu, ktorá je nevyhnutná na to, aby fungovala manuálna produktívna práca.

Ďalšie 4 % predstavujú manažéri. Táto kategória zahŕňa vyššie i nižšie stupne riadenia. Patria sem šéfovia oddelení, na ktorých pracujú špecialisti: manažéri ľudských zdrojov, finanční manažéri, šéfovia obchodných oddelení, projektoví manažéri, šéfovia inžinierskych oddelení atď., ako aj tí, ktorí vo firme obsadzujú najvyššie priečky.

Zvyšných osem percent zamestnanosti v produktívnych odvetviach pozostáva z „malých podnikateľov“. Táto kategória je zavádzajúca, keďže zahŕňa aj živnostníkov, ktorí v skutočnosti vykonávajú závislú činnosť a ich práca a postavenie sa v podstate nelíšia od práce a postavenia radových zamestnancov. Na základe dostupných údajov preto nedokážeme rozlíšiť majiteľa menšej špedičnej firmy od vodiča, ktorý pre túto firmu pracuje ako „živnostník“.

„Jadro“ triedy pracujúcich na Slovensku teda tvoria:

kvalifikovaní zamestnanci priemyslu,
zamestnanci s nižším postavením, ktorí vykonávajú prevažne produktívnu prácu,
technici a odborní zamestnanci, ktorí vykonávajú prevažne produktívnu prácu,
špecialisti, ktorí vykonávajú prevažne produktívnu prácu,
ľudia na manažérskych pozíciách, ktorí vykonávajú prevažne produktívnu prácu,
„malí podnikatelia“, ktorí sa od niektorej z predchádzajúcich kategórií líšia len tým, že sú formálne SZČO.

Vnútri kategórií však nedokážeme presnejšie rozlíšiť produktívnu a neproduktívnu prácu, resp. skutočných podnikateľov a nútených živnostníkov. Z dostupných údajov nedokážeme zistiť ani počet napr. právnych či obchodných špecialistov v priemyselnej výrobe (alebo v inom produktívnom odvetví) a odlíšiť ho od počtu technických špecialistov v tom istom odvetví. Také detailné údaje sú k dispozícii len pre celú ekonomiku.

Nemôžeme však jednoducho započítať všetkých manažérov, špecialistov, malých podnikateľov a ďalšie kategórie – tým by sme veľmi nadhodnotili veľkosť „jadra“ triedy pracujúcich. Lepšie zrejme bude, ak získame podhodnotený odhad. Predpokladajme, že len polovicu technických a odborných zamestnancov v produktívnych odvetviach tvoria zamestnanci, ktorí vykonávajú produktívnu prácu (čiže „na každého konštruktéra pripadá jeden účtovník“). Pri špecialistoch budeme takisto predpokladať, že produktívna je polovica z nich. Manažérov a malých podnikateľov úplne vylúčime. Oba predpoklady sú celkom ľubovoľné, ale umožnia nám získať odhad akejsi spodnej hranice „jadra“ triedy pracujúcich (tretí stĺpec vyjadruje podiel kategórie na celkovej zamestnanosti v ekonomike; všetky údaje sú zaokrúhlené):

Kategória	Počet (tis.)	Podiel
Kvalifikovaní zamestnanci priemyslu	572	24 %
Zamestnanci s nižším postavením	181	7 %
Prod. techn. a odb. pracovníci	71	3 %
Prod. špecialisti	31	1 %
Spolu	855	35 %

„Okolie jadra“

Teraz chceme odhadnúť počet ľudí, ktorí pracujú v neproduktívnych odvetviach (či už v súkromnom, alebo verejnom sektore) alebo v produktívnych odvetviach súkromného sektora, pričom ich práca je neproduktívna, ale svojím postavením sa viac alebo menej blížia „jadru“ triedy pracujúcich.

Neproduktívna práca v súkromnom sektore

Prvými kandidátmi sú zamestnanci s nižším postavením v neproduktívnych odvetviach súkromného sektora. Ide o predavačov, upratovačov a rôzne pomocné sily. Spolu tvoria vyše 32 % zamestnanosti v týchto odvetviach. Podobnou kategóriou sú kvalifikovaní robotníci („priemyselní zamestnanci“) – v kontexte týchto odvetví zrejme najmä vodiči. K nim pripočítame aj všetkých administratívnych zamestnancov produktívnych aj neproduktívnych odvetví súkromného sektora.

Z „jadra“ sme vyššie vylúčili polovicu technických a odborných zamestnancov produktívnych odvetví. Tu ju môžeme pripočítať. Zo špecialistov v produktívnych odvetviach pripočítame štvrtinu; o zvyšnej štvrtine (keďže jednu polovicu sme už vyššie započítali do „jadra“) predpokladáme, že sa zaoberá najmä riadením a má blízko k manažérskemu postaveniu.

Do oblasti „okolo jadra“ budeme počítať aj všetkých technických a odborných zamestnancov neproduktívnych odvetví súkromného sektora. Zo špecialistov v týchto odvetviach započítame tri štvrtiny; o jednej štvrtine tu takisto predpokladáme, že sa zaoberá riadením.

Manažérov a malých podnikateľov takisto vynechávame.

Verejný sektor

Verejný sektor tu chápeme ako verejnú správu a obranu, vzdelávanie a zdravotníctvo. Posledné dve odvetvia v skutočnosti zahŕňajú aj súkromné podniky (školy, nemocnice) a zamestnancov, ktorí vykonávajú produktívnu prácu. S nepresnosťami, ktoré to v našom odhade spôsobí, sa tu jednoducho musíme zmieriť.

K „okoliu jadra“ môžeme pripočítať nekvalifikovaných zamestnancov (v kontexte verejného sektora táto kategória zahŕňa aj vojakov bez dôstojníckej hodnosti), kvalifikovaných priemyselných zamestnancov a administratívnych pracovníkov týchto troch odvetví. Z celkového počtu technických a odborných pracovníkov v týchto odvetviach odpočítame dôstojníkov, zvyšok pripočítame. Zo špecialistov započítame len tých v zdravotníctve a školstve; o ostatných predpokladáme, že pracujú ako vyšší štátni úradníci.

Celkový odhad „okolia jadra“ vyzerá takto:

Kategória	Počet (tis.)	Podiel
Súkromný sektor
Zamestnanci s nižším postavením (neprod. odv.)	180	7 %
Kvalifikovaní robotníci (neprod. odv.)	33	1 %
Neproduktívni techn. a odb. prac. (prod. odv.)	71	3 %
Techn. a odb. pracovníci (neprod. odv.)	60	2 %
Administratívni pracovníci (prod. odv.)	104	4 %
Administratívni pracovníci (neprod. odv.)	87	4 %
Neprod. špecialisti okrem riadiacich (prod. odv.)	16	1 %
Špecialisti okrem riadiacich (neprod. odv.)	47	2 %
Verejný sektor
Zamestnanci s nižším postavením	111	5 %
Kvalifikovaní zamestnanci priemyslu	9	< 1 %
Administratívni pracovníci	129	5 %
Techn. a odb. pracovníci mínus dôstojníci	115	5 %
Špecialisti (len lekári, učitelia a pod.)	136	6 %
Spolu	1098	45 %

Samozrejme, súčasťou tohto „okolia jadra“ sú rôzne pozície na spomínanom spektre: niektoré sú bližšie „jadru“, iné sa z neho v rôznych ohľadoch vymykajú.

„Jadro“ a „okolie jadra“ podľa nášho odhadu tvoria spolu 80 % celkovej zamestnanosti. Zostávajú malí podnikatelia (asi 12 %; zahŕňajú aj nútené živnosti) a manažéri (asi 5 %; zahŕňajú aj produktívnu prácu). Zvyšné tri percentá tvoria o. i. špecialisti, ktorých sme v našom odhade implicitne zaradili k manažmentu.

„Rezervná armáda“

V roku 2015 bolo na Slovensku 314-tisíc nezamestnaných. Pri asi 37 percentách z nich nie je známa ich predchádzajúca profesia (patria sem aj tí, ktorí ešte nepracovali – tvorili cca 22,3 % celkovej nezamestnanosti). Z profesií sú najviac zastúpení bývalí zamestnanci služieb a obchodu (takmer 14 %), nekvalifikovaní zamestnanci (asi 13 %) a operátori strojov a zariadení (asi 11 %). Manažéri tvoria len čosi vyše percenta celkovej nezamestnanosti. Veľká väčšina nezamestnaných teda patrila k „jadru“ alebo „okoliu“ triedy pracujúcich, takže ich ako celok môžeme považovať za „rezervnú armádu“. Z hľadiska odvetví ekonomiky vedie medzi nezamestnanými priemyselná výroba (vyše 20 % celkovej nezamestnanosti), veľko- a maloobchod (asi 10 %) a stavebníctvo (asi 7 %).

Popri nezamestnaných treba za súčasť „rezervnej armády“ považovať podzamestnaných, teda ľudí, ktorí sú síce zamestnaní, ale len na čiastočný úväzok a chceli by pracovať viac (cca 31-tis. ľudí vo veku 15 – 74 rokov). Pravda, táto skupina už je zahrnutá v „jadre“, resp. v „okolí“, takže ju nemôžeme chápať ako nejakú dodatočnú kategóriu. Do „rezervnej armády“ môžeme zaradiť aj ľudí, ktorí práve nie sú zamestnaní, no nie sú evidovaní ako nezamestnaní a chceli by pracovať, hoci si prácu aktívne nehľadajú cca 56-tis. ľudí). Ak obe kategórie pripočítame k nezamestnaným, v roku 2015 išlo o 401-tisíc ľudí alebo takmer 15 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva.

Ďalšími kandidátmi „rezervnej armády“ sú „odradení“, t. j. tá časť ekonomicky neaktívneho obyvateľstva, ktorá už stratila záujem hľadať si prácu; v roku 2015 to bolo vyše 16-tisíc ľudí. Na tejto úrovni sa však rezervná armáda začína prekrývať so skupinami, ktoré sú z hľadiska kapitálového vzťahu „odpadom“ a predstavujú len neperspektívne náklady: práceneschopní (takmer 60-tisíc), dôchodcovia (1,13 mil.), a rôzni sociálne vylúčení ľudia (ktorí sú už sčasti započítaní v niektorej z predchádzajúcich kategórií).

Kategória	Počet (tis.)	Podiel
Nezamestnaní	314	11 %
Podzamestnaní	31	1 %
Práceschopní, pasívni	56	2 %
Spolu	401	15 %

Záver

Uvedené odhady sú len približné. Majú slúžiť skôr ako ilustrácia rozlíšení, ku ktorým sme dospeli v predchádzajúcich „teoretických“ častiach, než ako nejaká pevná klasifikácia.

Postupný pokles zamestnanosti v tradičných kapitalistických sektoroch ako priemyselná výroba, ťažba či stavebníctvo dal najmä v rozvinutých krajinách podnet na rôzne akademické úvahy. Hovorilo sa o „zániku tried“, o „súmraku robotníckej triedy“, očakával sa príchod „vedomostnej ekonomiky“ či „postindustriálnej spoločnosti“. Budúcnosť moderných ekonomík mala patriť „sektoru služieb“, v ktorých predsa žiadna robotnícka trieda nepracuje.

Videli sme, že z hľadiska nášho pojmu robotníckej triedy je takéto delenie nezmyselné. Sektor služieb zahŕňa aj odvetvia, ktoré sú produktívne, a pracovné podmienky (v najširšom zmysle slova) manuálnych i duševných pracovníkov sú v ňom často podobné, ba horšie než v priemysle.

No aj keby sme na to všetko zabudli, v našich slovenských reáliách platí, že priemyselná výroba má spomedzi všetkých jednotlivých odvetví najväčší podiel na celkovej zamestnanosti. Zamestnáva viac ľudí než celý verejný sektor (t. j. verejná správa, školstvo a zdravotníctvo) a dvakrát viac ľudí než obchod. V súvislosti s krízou jej podiel na zamestnanosti síce klesol, no odvtedy znova postupne rastie a možno očakávať, že sa čoskoro vráti na predkrízovú úroveň.

A pokiaľ ide o profesijnú štruktúru celej ekonomiky, vyše 45 % celkovej zamestnanosti na Slovensku tvoria kategórie „kvalifikovaní pracovníci priemyslu“ a „pracovníci s nižším postavením“ – či už v produktívnych, alebo neproduktívnych odvetviach. V roku 2011 (najstaršie dostupné údaje) to bolo necelých 44 %. Ak sa pozrieme len na „služby“ (v súkromnom sektore, vrátane dopravy a ďalších odvetví, ktoré sme klasifikovali ako produktívne), najväčší podiel na zamestnanosti (takmer 32 %) tu majú nekvalifikované profesie. V roku 2011 to bolo čosi vyše 30 %. Kapitalistický rozvoj vždy znamená rozširovanie „proletárskeho postavenia“ na čoraz viac ľudí. Na Slovensku to platí v tom najtradičnejšom zmysle slova.