Druhý deň: Zmeny v práci

Zaregistrujte sa do nášho newsletteru. Raz mesačne dostanete prehľad nových článkov, informácie z kuchyne o tom, čo sa chystá, rôzne komentáre a zaujímavé tipy.

Druhý deň štrajku je pokojnejší. Pre nás sa začína rozhovorom s Radovanom Húskom, ktorý je predsedom halového výboru Moderných odborov VW v montážnej hale H3. Vo fabrike pracuje takmer dvadsať rokov, z ktorých vyše štrnásť strávil ako montážny pracovník na viacerých pozíciách a úsekoch. V súčasnosti sa naplno venuje odborárskej práci.

Vo včerajšom prejave ste hovorili o výrobe starého modelu VW Golf. Porovnávali ste vtedajšiu situáciu na výrobných linkách so súčasnosťou. Povedali ste, že z liniek sa vytratila ľudskosť. Čo to znamená? Čo sa zmenilo?

Je to daň za to, že v našej fabrike sa vo veľkom rozširuje výroba. Na jednej strane je to dobré, lebo ľudia majú prácu. Na druhej strane – kedysi si manažment dával záležať na tom, aby tí, ktorí vedú jednotlivé tímy a sú na vedúcich pozíciách, boli ľudia, ktorí vedia pracovať s inými ľuďmi. Dnes je to tak, že… Nechcem hádzať všetkých do jedného vreca, ale na pozíciu vedúceho sa dnes dostane aj človek, ktorý zabudol na to, že nezaobchádza s dobytkom, ale s ľuďmi.

Reportáže Karmíny zo štrajku vo VW

Prvý deň (rozhovory: lakovňa, Porsche)
Druhý deň: prvá časť (Radovan Húska, montáž), druhá časť (haloví a linkoví údržbári)
Tretí deň (DHL)
Všetkým zamestnancom VW (1) (zhodnotenie výsledkov štrajku)
Všetkým zamestnancom VW (2) (ako bojovať ďalej?)

Spomínate rozširovanie výroby. Išlo o postupný proces, alebo sa to udialo nárazovo?

Bol to postupný proces, ktorým pribúdali modely. Keď som pracoval na linke Golf, vyrábali sme maximálne 120 vozidiel za zmenu. Potom som prestúpil na linku Polo. Postupne sme išli na stopäťdesiat, stošesťdesiat, stosedemdesiat vozidiel… Vtedy sme si mysleli, že sa to nedá. Manažment to však postupne dokázal. Po kúskoch to zvyšovali a nastavili nás tak, že to vieme zvládnuť. Majú to veľmi dobre vymyslené.

Čo všetko tento proces zahŕňal? Zrýchľovali sa linky, pribúdalo agentúrnych zamestnancov na linkách…

Presne tak. Všetko dokopy. Celý koncern, nielen v Bratislave, sa snaží ušetriť, kde sa dá. Rôznymi spôsobmi sa usilujú zoštíhliť výrobu. Ide najmä o skracovanie výrobného času. Pracovné operácie sa rozdelili na takty tak, že sa síce dajú stíhať, ale je to veľmi prísne načasované. Ak to trochu preženiem, tak to, čo kedysi robili dvaja ľudia, v pokoji, v relatívne ergonomických polohách, robí teraz jeden človek v úplne iných podmienkach.

Vo včerajšom prejave ste spomínali, že kedysi pri linkách vyhrávali rádiá. Dnes už niečo také zrejme nie je možné, však?

Nie, nič také nehrozí. Samozrejme, podľa firmy ide o bezpečnosť. Ak kedysi ľudia popri práci počúvali rádio, údajne neboli stopercentne sústredení na prácu, a to nie je bezpečné.

Ak sa však práca zrýchľuje a ľudia musia pracovať v neergonomických polohách, tak takisto hrozia úrazy alebo dlhodobé poškodenie zdravia.

Samozrejme. Navyše, sú tu pozície, na ktorých sa nevhodné ergonomické pozície skrátka nedajú odstrániť. Mali sme k tomu neskutočné množstvo sedení, ale pri niektorých pozíciách to jednoducho nejde. Lenže človek by aj vydržal zohnutý celý deň, napríklad pri káblovaní, ak by sa to na druhý deň vystriedalo a bol by zase v inej polohe. Žiaľ, na mnohých pozíciách takto ľudia nerotujú.

Prejavilo sa zhoršenie podmienok na linkách aj vyššou fluktuáciou?

Jednoznačne. Ľudia, ktorí nie sú zvyknutí na toto tempo práce, to často nezvládnu a veľmi rýchlo odovzdajú montérky. Je tu aj ďalšia vec. Keď som nastupoval v deväťdesiatom ôsmom, tak ma zaúčal skúsenejší pracovník, ktorý pri mne po celý čas stál a dozeral na mňa. Sledoval, ako vykonávam danú operáciu, či všetko robím správne, či to stíham, prípadne po mne opravoval chyby. Dnes sa to nedeje. Ľudí, ktorí prídu, hodia do vody a povedia im „Plávajte!“. Buď sa chytia, alebo nie.

Neohrozuje tým firma aj kvalitu produktov?

Myslím si, že len v malej miere. Firma má veľmi dobre premyslený systém kontroly. Ak aj z niektorého pracoviska odíde chybný produkt, všade sú kontrolné body, na ktorých sa problém odhalí a opraví.

Podpísala sa na zmene atmosféry na linkách aj kríza v rokoch 2008 – 2009?

To si nemyslím.

Súvisí to teda s intenzívnejšou konkurenciou?

Samozrejme. Čo je dnes priorita? Aj vy, keď si pôjdete kúpiť auto, tak očakávate, že vám ho dodajú v žiadanej výbave a v čo najkratšom čase. Prioritou fabriky je, aby sa auto vyrobilo za stanovený pracovný čas, aby prešlo všetkými skúškami a dalo sa odovzdať na transport k predajcovi.

Na ktorom úseku je dnes práca fyzicky najťažšia?

Ja som z montáže a myslím si, že na montáži. Samozrejme, každé oddelenie má svoje špecifiká. Napríklad v lakovni sú veľkým problémom vysoké teploty pri práci. No práca na montáži je podľa mňa len pre silnejšie povahy. Myslím tým psychicky odolnejšie. Človek musí neustále zvládať stres.

Čo ak človek nestíha alebo súrne potrebuje odbehnúť? Má ho kto zastúpiť?

Poviem to otvorene. Už to nie je to, čo bývalo. Veľakrát jednoducho chýbajú ľudia a človeka nemá kto zastúpiť. Zostáva len zaťať zuby a robiť.

Vo fabrike údajne pracuje asi 1500 agentúrnych čiže „kontraktných“ zamestnancov. Ako sú rozdelení medzi oddelenia? Existujú tu haly, v ktorých sa agentúrna práca využíva viac ako v iných?

Ťažko povedať, pretože agentúrni zamestnanci sa rozdeľujú podľa aktuálnej potreby. Myslím si však, že najviac ich je na montáži.

Pracujú títo zamestnanci na rovnakých pozíciách ako tí kmeňoví? Líši sa nejako ich práca?

Nie, robia rovnakú prácu. Rozdiel je len v ohodnotení a postavení. Nemajú nárok na trinásty a štrnásty plat, ani na bonus za hospodárske výsledky. Podľa môjho názoru je to nespravodlivé a musíme na tom popracovať. Ľudia z agentúry makajú rovnako ako kmeňoví zamestnanci a aj oni by si zaslúžili väčšiu časť koláča.

Aká je politika firmy voči agentúrnym zamestnancom? Majú možnosť postupu do kmeňa?

Áno. Už aj Zákonník práce hovorí, že agentúrny zamestnanec by po dvoch rokoch mal dostať príležitosť stať sa súčasťou kmeňového stavu. Dá sa povedať, že v posledných dvoch rokoch sa agentúrni zamestnanci vo veľkom presúvajú do kmeňa.

Pracovníci agentúr sa nemohli zúčastniť tohto štrajku, takže nastúpili do práce. Okrem toho sa hovorilo o zamestnancoch z maďarského Audi, ktorí dnes takisto pracujú. Čo o tom viete?

Kolegovia z maďarského Audi prišli do našej fabriky vypomôcť. Máme tu dva typy liniek. Jeden vyrába SUV, teda vozidlá Porsche, Audi a VW Touareg. Druhý typ, NSF, vyrába malé autá: Volkswagen Up, SEAT Mii a Škoda Citigo. Maďarských zamestnancov rozdelili podľa potreby na obe linky. Na linke NSF boli už nejaký čas problémy s personálom.

Sú to agentúrni, alebo kmeňoví zamestnanci?

Sú to kmeňoví zamestnanci fabriky v Györi. Nášho štrajku sa nemohli zúčastniť, lebo nie sú zamestnancami Volkswagen Slovensko. Inak by mali nepríjemnosti s dochádzkou. Je to podobný prípad, ako zamestnanci DHL.

Takže tých pár desiatok malých áut, ktoré fabrika včera vyprodukovala, vyrábali agentúrni zamestnanci a pracovníci z Maďarska?

Áno, je to tak. Firma sa snažila vyrábať z toho, čo bolo k dispozícii. Nebol som priamo pri linkách, ale počul som, že tieto vozidlá budú musieť prejsť veľmi dôslednými kontrolami, aby vôbec mohli pokračovať ďalej na skúšky.

Ako vyzerá subdodávateľský reťazec bratislavského Volkswagenu?

Pokiaľ ide o logistické služby, hlavnými dodávateľmi sú DHL a firma Schnellecke. Reťazec dodávateľov komponentov je nastavený tak, aby všetko dodávali perfektne načasované. Či už je to Opletalova v Devínskej Novej Vsi alebo firmy v priemyselnom parku v Lozorne.

Aké sú pracovné podmienky u subdodávateľov?

Sú o čosi horšie a platy sú tam rozhodne nižšie.

Ak by výrobu u niektorého subdodávateľa prerušil štrajk, ohrozilo by to prevádzku bratislavského Volkswagenu?

Áno, okamžite by sme mali problém. Ak neprídu sedačky, kokpity alebo ďalšie hotové diely, tak do áut nemáme čo dávať.

A ako je to teraz, keď stojí bratislavská výroba? Čo sa deje u subdodávateľov v Lozorne? Vyrábajú na sklad?

Myslím si, že toľko skladových priestorov nemajú. Určite niečo dokážu vyrobiť do zásoby, ale skôr či neskôr ich to ochromí. V takom prípade nastane prekážka na strane zamestnávateľa, ľudia dostávajú mzdu, ale nepracujú.

Dovoľte poslednú otázku. V posledných dňoch sa o vašom štrajku veľa píše. Na sociálnych sieťach a v rôznych diskusiách sa nájdu aj neprajníci, podľa ktorých sa nemáte na čo sťažovať – veď predsa zarábate „v priemere“ 1800 € mesačne. Čo by ste im odkázali?

V prvom rade by som im odporúčal, aby sa oboznámili s našimi výplatnými páskami. Videli by, čo tu ľudia skutočne dostávajú na účet. Všetkých týchto neprajníkov by som sa tiež chcel opýtať, či aj oni pracujú v nepretržitej prevádzke – sedem dní v týždni, počas štátnych sviatkov, vo vyše tridsaťstupňových horúčavách, v ani nie dvojminútovom takte. Nech sa páči, nech si to prídu aspoň na hodinu vyskúšať. Budú vedieť posúdiť.