Druhý deň: Aj platy, aj práva

Zaregistrujte sa do nášho newsletteru. Raz mesačne dostanete prehľad nových článkov, informácie z kuchyne o tom, čo sa chystá, rôzne komentáre a zaujímavé tipy.

Ak prvý deň štrajku pripomínal začiatok letného festivalu, v jeho druhý deň sa atmosféra ešte viac uvoľnila. Po skúsenostiach s ostrým slnkom a nepohodlím prišli ľudia vybavení stanmi, dekami, prístreškami a rozkladacími stoličkami. Posedávajú, polihujú a vedú rozhovory. Mnohí prišli na bicykloch, ďalší si priniesli futbalové a volejbalové lopty. Z niektorých áut na parkovisku sa stali improvizované „soundsystémy“. Prichádza auto z pizzerie.

Trojica mladých mužov sa naháňa so striekacími pištoľami, opodiaľ niekto vyrába obrovské mydlové bubliny. Podnikovú fontánu obložila asi tridsiatka ľudí, ktorí si v nej máčajú nohy. Onedlho sa nad nimi vznáša dron, ktorý vezie „požičanú“ zástavu SEAT z areálu firmy. Partia zamestnancov pri plote vyťahuje z ruksaku stejkové mäso a zháňa brikety na gril. Dobre sa pritom zabávajú na kolegovi, ktorý si s detským nadšením robí veľké okruhy po parkovisku na požičanom cestnom bicykli.

Reportáže Karmíny zo štrajku vo VW

Prvý deň (rozhovory: lakovňa, Porsche)
Druhý deň: prvá časť (Radovan Húska, montáž), druhá časť (haloví a linkoví údržbári)
Tretí deň (DHL)
Všetkým zamestnancom VW (1) (zhodnotenie výsledkov štrajku)
Všetkým zamestnancom VW (2) (ako bojovať ďalej?)

Jeden z predákov Moderných odborov, František Sajan, z korby nákladného auta hovorí, že veľkou prednosťou štrajku sú nové kontakty a priateľstvá medzi ľuďmi z rôznych hál, ktoré vznikli:

„Toto je tá tímová robota. To, čo chcú od nás, aby sme robili vo výrobe, to naozaj robíme tu.“

O pol štvrtej sa začína nové kolo rokovaní, ktoré sa neuzavreli do chvíle, keď spisujeme tieto poznámky. Z času na čas presakujú zaručené správy o ich priebehu, no Radovan Húska, predseda výboru haly H3, hneď všetkých schladí: „Obe strany rokovania majú vypnuté telefóny. Von sa nič nedostane.“ Ťažko teda hodnotiť ďalšiu fámu, ktorá sa objavuje okolo šiestej večer. Predseda predstavenstva Ralf Sacht vraj počas jednej z prestávok chodil po miestnosti sem a tam a nervózne ťukal kávovou lyžičkou o nábytok. Neskôr sa dozvedáme, že na „šesťdesiat až šesťdesiatpäť percent“ je dohoda uzavretá a rokovania budú pokračovať vo štvrtok od pol štvrtej.

Ľudia sú naštvaní na médiá. Noviny aj televízie opakujú zaklínadlo o „priemernom plate“ vo výške 1800 €. Denník SME uverejnil článok, v ktorom porovnáva nástupný plat vo Volkswagene v Nemecku a na Slovensku s priemernou mzdou v krajine. A to ľudia na parkovisku ešte včera nevedeli, čo dnes nagrcká spoľahlivý Peter Schutz.

Hovoríme s partiou mladých ľudí, ktorí sedia na trávniku. Pýtame sa na postavenie „tímlídrov“ a supervízorov. Líder tímu je priamy nadriadený výrobných pracovníkov. Má na pleciach istú zodpovednosť, za čo vraj dostáva „smiešný príplatok“. Niekedy zaskakuje za chýbajúci personál. Veľká väčšina tímlídrov údajne aktívne podporuje štrajk.

Pri supervízoroch je situácia iná. Tvoria najnižšiu vrstvu manažmentu. Podľa štvorice operátorov a operátoriek, s ktorými hovoríme, supervízori spravidla pred mnohými rokmi začínali vo výrobe. Počuť reči o jednotlivých supervízoroch, ktorí sa zapojili do štrajku, ale bližšie podrobnosti nikto nepozná. Prečo sa títo ľudia, ktorí vedia, čo znamená práca vo výrobe, nepridali vo väčšom počte? „To je jednoduché. Boja sa o pozície,“ hovorí nám mladý muž pred tridsiatkou. Skratku haly alebo úseku, na ktorom pracuje, sme nezachytili, ani sme jej nerozumeli. NSF, FBL, pilotná, Porsche…

Nie všetci však dnes majú dobrú náladu. Za plotom areálu postáva skupina zamestnancov. Podávajú si ruky so štrajkujúcimi na druhej strane. Sú tu tri veľmi mladé ženy a niekoľko chlapov v rôznom veku. Majú oblečené odlišné overaly. Oslovujeme jedného z mužov. Nie je mu do reči, očividne je nahnevaný a odpovedá úsečne. Keď vyjde najavo, že nie sme novinári, trochu zmäkne, ale hnev v očiach zostáva.

S akým výsledkom by ste boli spokojní?

(Ticho.) Tu nejde o výsledky, ani o čísla. Ide o to, trošku ich zlomiť.

Toto je pre Vás prvoradé?

Presne tak.

Teda nejde ani tak o ohodnotenie, ako o zaobchádzanie s ľuďmi?

Áno, o prístup k ľuďom. O tú aroganciu, drzosť a to všetko.

V čom sa ten prístup najviac prejavuje?

To by ste museli zažiť. Ale robí to viac slovenský manažment než nemecký.

Čím si vysvetľujete, že postoj slovenského manažmentu je taký?

Myslím si, že to je skrátka v povahe.

Je pravda, že ľudia, ktorí sú v manažmente, často začínali vo výrobe?

Niektorí určite áno.

Myslíte si teda, že už zabudli na to, aké to je?

Nuž… Hovorí sa, že človek sa nemení, ale mení sa. My si tu neustále všímame, ako sa ľudia v týchto veciach dokážu zmeniť.

Stojíte za plotom fabriky. Prečo ste dnes v práci?

Sú tu záchranné zložky, ochrana závodu, údržba – to, čo tu akoby musí byť zo zákona. Áno, údržba musí byť, ale to je široký pojem. Musí byť v stopercentnom stave, alebo v nevyhnutnom stave?

Pracujete na údržbe hál. Keby ste tam počas štrajku neboli, čo sa stane?

Nič. Musia tam byť dvaja-traja, to je pravda. Ale nie všetci.

Znamená to, že vás nejako prinútili ísť do práce?

Presne tak.

A dámy sú odkiaľ?

Majú to napísané na tričkách.

Podľa toho sú z DHL.

Áno. Ony tu dnes tiež musia byť, hoci podporujú štrajk. Samy nevedia, prečo musia, ale musia.

Cestou späť sa v poloprázdnom autobuse dávame do reči s ochotnou dvojicou mladých mužov, ktorí majú krátko po dvadsiatke. Peter a Michal.

Kde vo Volkswagene pracujete?

Anlage. Je to linková údržba na karosárni, v ktorej sa zatiaľ vyrába Audi Q7 a bude sa tu robiť Volkswagen Touareg a Audi Q8. Sme prepojení s Porsche.

V čom spočíva vaša práca?

– Máme pridelené linky, riešime na nich poruchy a zabezpečujeme ich celkový chod. Okrem nás sú tam ešte haloví údržbári, ktorí majú na starosti celé sekcie. Kedysi boli linkoví údržbári externí, pracovali v kontraktných firmách a zodpovedali sa vedeniu údržby. Neskôr ich presunuli do kmeňa a zaradili pod výrobu. Mňa teda riadi supervízor výroby, ktorý o mojej práci veľa nevie.

– Musíme vedieť robiť prácu linkových údržbárov aj výrobárov, pretože niekedy nás pošlú nakladať diely. Pracujeme v štvorzmennej prevádzke.

Michal nám ukazuje kalendárik s rozpisom zmien. Pracuje sa víkend-nevíkend. Spolu majú každý mesiac sedem voľných dní, no sú roztrúsené. Ťažko si niečo plánovať na voľný čas. Radi by pracovali v dvanásťhodinových zmenách. Tie sú však podľa ich slov pre firmu najmenej výhodné, keďže príplatky sú tu najvyššie.

Vaše tarifné triedy sú rovnaké ako v iných kategóriách?

Áno, tie platia pre celý závod. My však pri nástupe podpisujeme viazanosť na tri roky vo výške 9000 €. To je za školenia, ktoré dostávame. Týka sa to len Audi Q7 a Porsche, je to taká novinka. Nastupujeme so štvrtou tarifnou triedou, takže zarábame to, čo ľudia vo výrobe, ale ešte firme dlhujeme peniaze.

Ako to funguje?

Predstav si, že ideš robiť nejakú prácu, pričom ešte nevieš, aké to bude, no už počas prvých troch mesiacov podpíšeš trojročnú viazanosť. Samozrejme, počas tej trojmesačnej lehoty môžeš dať výpoveď, ale ak si o pol roka povieš, že ti tam nie je dobre alebo ti tímlíder robí zle alebo čokoľvek, tak nemôžeš odísť, lebo by si musel zaplatiť firme 9000 €.

Táto suma je len za školenia?

– Áno.

– Ale väčšina tých školení nám toho nedá zase tak veľa. Sú aj také, ktoré sú tam iba preto, aby boli.

– A, naopak, tie školenia, ktoré by nám niečo dali, tie nám zase nedajú. Dajú ich údržbe nad nami.

– To je opäť ten problém, že patríme pod výrobu. Ak by sme patrili pod údržbu, tak ich dostaneme aj my.

A vidíte to tak, že by ste tu chceli zostať?

Teraz musíme! (smiech) Ak sa neposuniem vyššie, tak po skončení viazanosti odídem.

Je vo fabrike vysoká fluktuácia?

Ťažko povedať. Tí, čo sú kmeňoví, sa tam držia. Ľudia vo výrobe síce majú ťažkú prácu, ale v porovnaní s inými firmami nie je zle zaplatená. Ak by sme my, údržbári, nemali viazanosť, fluktuácia by asi bola vysoká. Medzi agentúrnymi zamestnancami v montáži je však obrovská.

Dnes ste boli v práci?

Nie, haloví údržbári museli ísť do roboty, ale my sme linkoví údržbári. Boli sme štrajkovať. U nás štrajkovali aj tímlídri, všetci to podporovali.

Akú máte platovú triedu?

Ja mám päťku, po troch rokoch.

Ako funguje zvyšovanie tried? Automaticky?

Po roku si môžeš požiadať o postup do vyššej triedy. Či ti ju dajú, to je veľmi individuálne. Závisí to od supervízora, od podmienok, od viacerých vecí. Celkovo platí, že od päťky vyššie je už postup problematický. Poznám výrobárov, ktorí tu pracujú desať rokov, ale od šiestej triedy už nešli hore. Ak sa mi aj podarí šestka, takisto už asi nepôjdem vyššie. Pritom reálne je na našej pozícii stropom deviata trieda.

Prečo dnes nastúpili haloví údržbári?

Zákon stanovuje, že určitý počet ľudí musí byť pri zariadeniach. Bol to však trošku taký podvod. Podľa mojich informácií musia byť na hale štyria údržbári, ale niekde ich dotlačili k tomu, aby prišli všetci.

Ste v odboroch?

– Ja som.

– Ja nie, ale keď im to vyjde, tak vstúpim do Moderných odborov. V OZ KOVO som však nechcel byť. Zažil som situáciu, keď bol takmer štrajk proti kontu pracovného času. Odbory boli proti tomu, aby sa zaviedlo, sporili sa s vedením. Chystal sa štrajk, no odbory ho na poslednú chvíľu zrušili a tvrdili, že dospeli k priaznivej dohode. Nakoniec bolo všetko tak, ako chcela firma. Keď sa toto stalo, veľa ľudí z OZ KOVO vystúpilo.

Jeden z halových údržbárov nám v rozhovore povedal, že nejde v prvom rade o peniaze, ale o to, aby manažment videl, že ľudia sa dokážu spojiť. Čo si o tom myslíte?

Pre mňa je dôležité jedno aj druhé. Aj platy, aj to, aby ľudia mali svoje práva.

Čo okrem ohodnotenia vás v práci štve?

– My sme našťastie na dobrej hale a nemáme zlú pozíciu.

– Prestávky na obed by však mohli byť dlhšie. Ľudia sa musia naháňať, aby sa stihli najesť.

– Ja som pred údržbou pracoval v karosárni NSF. Ku koncu tam boli také podmienky, že ak nestíhala výroba, tak sa na poobedňajšej zmene pracovalo až do dvanástej večer. S tým, že im nič nepreplatili. Ak s tým mal niekto problém, tak mu povedali, dobre, môžeš ísť domov, ale zabudni na osobné alebo na postup v triedach. Ľudí šikanovali, aby robili nadčasy. Mnohé haly takto fungujú. Naša je tá lepšia, ale nechcem si ani predstaviť, čo sa deje na montáži.

Je pravda, že práca na montáži je najťažšia?

Áno, to určite.

Fyzicky, alebo aj inak?

Aj fyzicky, ale ide aj o šikanu. Podľa toho, čo som počul, sa ľudia ledva dostanú na záchod. Majú tridsaťminútovú prestávku a tým sa to pre nich končí. Tam stále ide pás a človek nemá šancu.

Vy ste kmeňoví zamestnanci. Pracujú na údržbe aj agentúrni zamestnanci?

Nie, ale stretávame sa s kontraktnými zamestnancami vo výrobe.

Ako sa oni stavajú k štrajku?

Nemôžu sa zapojiť, ale chceli by. Ťažko povedať, či štrajk bude na nich mať nejaký dosah…

Agentúrny zamestnanec sa však môže postupne stať súčasťou kmeňa, nie?

Ako kde. Na NSF to býval problém. Poznal som ľudí z montáže, ktorí tam pracovali aj päť-šesť rokov, ale kým sa nedostali do inej haly, tak nešli do kmeňa. Keď si človek vyráta, čo by ako kmeňoví dostali v bonusoch, tak firma na nich ušetrila neskutočné peniaze. Teraz vďaka zmene Zákonníka práce dochádza k určitému posunu.

S akým výsledkom štrajku by ste boli spokojní?

Aspoň desať percent.

A koho štrajk viac bolí – zamestnancov, alebo zamestnávateľa?

My za tri dni prídeme o asi 150 €. Firma má už teraz miliónové straty.