Júnový štrajk v bratislavskom Volkswagene mal medzinárodný ohlas. A to nielen v médiách, ale aj medzi zamestnancami koncernu. Poľských kolegov v Poľsku inšpiroval k tomu, aby založili nové odbory. Akým problémom čelia a ako sa k vzniku nových odborov postavila firma, sa dozviete v preklade rozhovoru s Andrzejom a Sebastianom, ktorí patria k organizátorom „Medzipodnikového výboru Iniciatívy pracujúcich“ v poznanskom závode Volkswagenu. Originál rozhovoru publikovala Iniciatíva pracujúcich a vyšiel aj v prvom čísle závodných novín nových odborov.
Kde sa vzala nespokojnosť vo VW a rozhodnutie založiť nové odbory popri Solidarnośći?
Andrzej: Problémy sa tu kopia už veľa rokov. Pokiaľ vieme, Solidarność s nimi nerobila nič. Teda nie toľko, koľko by očakávali zamestnanci. Občas s vedením niečo pripravili, čosi podpísali. No so základňou nikdy nekonzultovali, o čo budú bojovať alebo na čom sa dohodnú s manažmentom. Vždy len povedali, že zamestnanci s tým budú spokojní. Na mojej linke pracovali dvaja delegáti Solidarnośći. Keď som sa ich pýtal, čo sa deje v odboroch, nikdy mi nič nedokázali povedať, nič nevedeli. Zdalo sa mi, že „vrchnosť“ blokuje to, aké informácie sa dostanú „dole“. A my „dole“ sme chceli pomáhať. Hovorili sme odborárom, že ak majú nejaké problémy, môžeme zorganizovať protest a tak ďalej.
Sebastian: Zvyčajne však na také návrhy nijako nereagovali.
A.: Poslednou kvapkou bolo, keď Solidarność nezablokovala zavedenie 17. zmeny, teda práce na druhej zmene v sobotu. Na túto tému vôbec nehovorili so základňou. Nakoniec som na Facebook napísal, ako to všetko dopadá na nás, zamestnancov. Že to my musíme pracovať na tri zmeny, že v soboty robíme na úkor rodiny, priateľov či našich koníčkov. Situácia začala byť ešte viac vypätá, keď sme sa v júli dozvedeli, že budeme musieť prísť do práce aj počas jedného predĺženého víkendu v auguste, na ktorý sme viacerí už mali naplánované dovolenky. Napísal som, že to skrátka nemôže byť tak, že pol roka vieme, že máme mať voľno, a zrazu nám povedia, že musíme pracovať. Priami nadriadení chodili medzi zamestnancov, najmä tých agentúrnych, a hovorili im, že musia v ten augustový víkend prísť – že nech pamätajú na to, že čoskoro sa im končí zmluva. Teda skúšali ich vydierať. To ma naštvalo. Hovoria nám, že firma je ústretová voči zamestnancom, a zrazu sa ukazuje, že musíme vo voľné dni chodiť do práce, lebo ciele VW sú dôležitejšie než my.
Za príspevok o sedemnástej pracovnej zmene a nútení ľudí do práce počas predĺženého víkendu si bol prepustený z disciplinárnych dôvodov. Na Facebooku sa objavili aj ďalšie príspevky, ktoré navrhovali založiť nové odbory. Preto tvrdíte, že dôvodom prepustenia troch ľudí nebol nejaký útok na firmu, ale zámer založiť novú organizáciu…
A.: Presne tak. Aby bolo jasné – nenapísal som tam, že VW vyrába autá, ktoré sú nanič. Som presvedčený, že sú to dobré vozidlá. V skutočnosti som vôbec nehovoril o firme a jej fabrike, ale skôr o Solidarnośći, že nič nerobí.
S.: Ja som Andrzejovi na jeho súkromný profil napísal komentár o tom, že možno na ten víkend veľa ľudí nepríde. Že majstri posedávajú, kým my pracujeme. Pretože som pracoval cez agentúru, zbavili sa ma „normálnym“ spôsobom. Povedali mi, že nemusia uviesť žiadny dôvod. Takže vlastne neviem potvrdiť, aký bol oficiálny dôvod toho, že ma vyhodili.
Ako prebehlo zakladajúce stretnutie organizácie IP v podniku?
A.: Konalo sa v sobotu 6. augusta 2017. Ohlásili sme ho na Facebooku. Keďže ľudia už vedeli, že niekoľko zamestnancov bolo prepustených za kritiku Solidarnośći, boli naštvaní. Na stretnutie ich preto prišlo vyše 120. Mnohí ďalší chceli prísť, ale nemohli. Chodili mi od nich esemesky.
S.: Teraz, po štyroch týždňoch, majú odbory 300 členov a prihlášky stále prichádzajú. Máme ľudí vo všetkých fabrikách, teda v Antoninku [štvrť Poznane], Swarzędzi aj vo Wrześni, okrem zlievárne. V tejto chvíli je väčšina členov v Antoninku. Vo Wrześni sú trochu iné problémy. Tam sa pracuje v dvoch zmenách od pondelka do piatku. Výhľadovo by však tiež mali pracovať na tri zmeny a mať systém so 17 zmenami. Z toho, čo som videl, je vo Wrześni veľký záujem o IP. Samozrejme, hlásia sa aj agentúrni pracovníci.
Aké akcie ste podnikli od založenia IP?
S.: Od chvíle, keď sme založili odbory, sme začali pravidelne rozdávať letáky a prihlášky pred bránami. Kolegovia tiež zbierajú podpisy pod petíciu, v ktorej firmu žiadajú, aby nás znovu zamestnala [petíciu k 14. septembru 2017 podpísalo 2000 ľudí, pozn. Karmína]. Napísali sme vedeniu niekoľko listov. Uskutočnilo sa aj stretnutie s vedením firmy.
Stále beží živá diskusia, konalo sa stretnutie niekoľkých desiatok zamestnancov, na ktorom sa diskutovalo o požiadavkách. Ktoré z problémov, na ktoré upozorňujú zamestnanci, považujete za najdôležitejšie? Aké sú požiadavky?
A.: Základnou požiadavkou je zrušenie sedemnástej zmeny, hoci firma tvrdí, že z dôvodu vysokých objednávok je to nereálne. V takom prípade nám však musia stratu sobôt vynahradiť aspoň finančne – a to výraznejšie, než je to v súčasnosti. Samozrejme, druhou požiadavkou je zvýšenie miezd. Napríklad priemerná mzda v slovenskom VW, ešte pred zvýšením, ktoré nedávno vybojovali (takmer 14 % počas 1,5 roka),1 bola 1800 €. Tu je priemerná mzda výrobných zamestnancov 1000 €. Zatiaľ nemáme presné dáta, ale myslíme si, že mzdy vo Volkswagene v Poľsku sú rozhodne nižšie než na Slovensku, zvlášť po zvýšení, ktoré som spomínal.
S.: Podľa nás VW rastie, všetko ide dopredu, máme čoraz viac objednávok, a dôkazom toho je aj 17. zmena. Zamestnanci majú právo na vyššie platové požiadavky.
A.: Niektorí ľudia dostali individuálne príplatky, ale tých je málo. Každý rok získavame aj takzvané „inflačné“ zvýšenie. Naposledy to bolo okolo 100 zlotých (23 €). Zároveň sa však zvyšujú očakávania firmy, pokiaľ ide o dĺžku nášho pracovného času či o to, kedy sme k dispozícii. Zvyšujú sa normy. Hlavný problém sa týka mladých pracovníkov, ktorí spočiatku zarábajú málo. Je tu otázka, ako dlho musia títo mladí čakať na adekvátnu mzdu, teda aby zarobili toľko, čo „starí“. Zatiaľ sa zdá, že to bude trvať veľmi dlho.
S.: Ja som tu začal pracovať relatívne nedávno. Na začiatku som dostával základnú mzdu 2800 zlotých v hrubom (656 €). Po niekoľkých garantovaných zvýšeniach som sa po troch rokoch dostal na 3800 zlotých (890 €). S bonusmi (za nočnú zmenu, za dochádzku atď.) je to o 400 – 500 zlotých viac (94 – 117 €). Máme aj štvrťročný bonus za kvalitu, ale nevypláca sa vždy a nie je to veľa. Situácia mladých zamestnancov je ťažká aj pre veľký tlak. Často sú hodení do vody. Nemajú skúsenosti, čas plynie. Nie vždy to napätie vydržia a odchádzajú. Jeden môj kolega mal pol roka žalúdočné problémy. Hovorí sa aj o tom, že „mladých“ vo firme šikanujú.
Koľko percent pracujúcich vo VW tvoria agentúrni pracovníci?
A.: Z asi 10 000 ľudí, ktorí pracujú v poľských továrňach VW, je podľa nás asi tretina agentúrnych.
S.: Až doteraz platilo, že agentúrni pracovníci museli odpracovať tri roky, kým mohli prejsť do kmeňa. Počnúc týmto rokom by to malo byť len 1,5 roka. V minulosti nás mohli prehadzovať z jednej agentúry do druhej, vďaka čomu sa vyhýbali predpisom, ktoré sa týkajú agentúrnej práce. Tak to bolo aj v mojom prípade. Po tom, čo som odpracoval 1,5 roka, mi povedali, aby som si vybral všetko voľno (ktoré som si predtým mal poctivo šetriť). Pri návrate do práce som už nastupoval cez inú agentúru. A hoci agentúrni by teoreticky nemali zarábať menej, aj v tomto prípade sa predpisy obchádzajú. Aj keď zastávajú pozície, ktoré majú nárok na vyššiu mzdu, dostávajú len základnú mzdu, za ktorú ich prijímali a ktorá je, samozrejme, nižšia.
Sú v závodoch okrem „mladých“ zamestnancov a agentúrnych pracovníkov aj nejaké ďalšie kategórie, ktoré zvlášť potrebujú podporu odborov?
A.: Sú to zamestnanci starší ako 50 rokov, ktorých situácia je ťažká zo zdravotných dôvodov a pre úrazy. Takých ľudí pribúda. Zároveň sa zvyšujú normy. Pracujeme viac, aspoň dlhodobo. Teoreticky existujú pozície určené zvlášť pre túto kategóriu zamestnancov, ale je ich príliš málo a často sa udeľujú „po protekcii“, takže nie vždy pripadnú tým, ktorým sú určené.
S.: A potom je tu problém bezpečnosti práce.
A.: Ako vidíme, vo VW sú problémy. Medzitým vedenie aj Solidarność maľujú situáciu naružovo, akoby všetci boli spokojní. Veľa prípadov sa bagatelizuje. Teraz sú vraj Nemci prekvapení, že v Poľsku sa zamestnanci búria, lebo niečo nie je v poriadku.
Údajne sa má začať rokovanie medzi manažmentom a IP o mzdách…
A.: Áno, to je téma číslo jeden. Ďalej je to zaobchádzanie s jednotlivými zamestnancami. Nesprávajú sa k nám všetkým rovnako. A po tretie, zamestnanci by si mali sami vyberať lídrov. Nieže ich bude vyberať manažment. O tom medziiným chceme rokovať.
Vidíte možnosť, že vstúpite do sporu s podnikom a vyhlásite štrajk?
Andrzej a S.: Samozrejme, taká možnosť tu je.
Ako vidíte aktivitu IP vo VW? Čo budete robiť inak než Solidarność?
S.: Musí nás byť vidno v halách, lebo najviac záleží na zamestnancoch výroby.
A.: Nechceme sa organizovať takým spôsobom ako Solidarność. Nestojíme o kancelárie ani funkcionárov platených zamestnávateľom.
„Chceme vám vysloviť uznanie za to, čo ste nedávno dokázali.“
Zamestnancom VW na Slovensku sa podarilo vybojovať zvýšenie platov. Aj v Portugalsku sa hovorí o štrajku. Ako to vnímajú zamestnanci v Poznani, Swarędzi a Wrześni? Čo si o tom myslíte?
A.: Protest zamestnancov na Slovensku bezprostredne ovplyvnil naše rozhodnutie založiť nové odbory. Zamestnanci v Portugalsku zase nechcú 16. a 17. zmenu, čo znamená, že nechcú pracovať v soboty. Chcú mať voľno, záleží im na víkendoch a rodine. O udalostiach na Slovensku a v Portugalsku sa medzi našimi zamestnancami intenzívne diskutuje. Slováci vraj boli prekvapení, keď Solidarność nechcela podporiť ich protest. Hovorí sa, že slovenské odbory dokonca poslali Solidarnośći nejaké vyhlásenie, na ktoré poľské odbory zareagovali tým, že situácia v Poľsku nie je zlá, že rokujú s vedením atď. IP pred pár dňami dostala list od zamestnancov španielskeho VW, ktorí sú členmi odborov CGT [ktoré spolupracujú s IP]. Nadviazali sme aj kontakt s ľuďmi zo Slovenska.
Vidíte možnosť rozvíjať túto medzinárodnú spoluprácu?
A.: To nie je možnosť, ale nevyhnutnosť. Musíme si uvedomiť, že máme do činenia s medzinárodným koncernom. Aféry ako „dieselgate“ [t. j. nezákonná manipulácia s hodnotami emisií automobilov koncernu Volkswagen, ktorá vyšlo najavo v roku 2015] majú priamy vplyv na situáciu zamestnancov vo všetkých krajinách, kde sa autá tejto značky vyrábajú. Preto musíme spojiť sily. Tieto problémy sa týkajú nás všetkých.
S.: Mimochodom, žiadneho zo šéfov VW za to nebrali na zodpovednosť. Ak by sa niečo také týkalo obyčajného zamestnanca, situácia by vyzerala inak. Ako ukazuje náš prípad, aj za umiernenú kritiku firmy či volanie po založení nových odborov môžete prísť o prácu.
Kolegovia z poľského VW mali v čase rozhovoru ešte nepresné informácie o výsledkoch júnového štrajku v Bratislave. Tarifné platy sa tu od júna 2017 do novembra 2018 (teda počas 18 mesiacov čiže 1,5 roka) zvýšia o 14,12 %. ↩